Kresfontes: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Luppus (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Luppus (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 12: Riadok 12:
== Referencie a bibliografia ==
== Referencie a bibliografia ==
{{Reflist|2}}
{{Reflist|2}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam kráľov Messénie]]


[[Kategória:Postavy gréckej mytológie]]
[[Kategória:Postavy gréckej mytológie]]

Verzia z 18:56, 4. marec 2014

Kresfontes alebo Kresfontés (starogr. Κρεσφόντης – Kresfontes/iný prepis: Kresfontés) je v gréckej mytológii syn Heraklovca Aristomacha, messénsky kráľ.[1][2]

Približne osemdesiat rokov po trójskej vojne viedli synovia Aristomacha, Kresfontes, Temenos a Aristodémos piaty a tentokrát už víťazný útok Dórov na mykénsky Peloponéz.[3]

V predchádzajúcom útoku po mori Heraklovci neuspeli, lebo Hippotes zabil veštca z Arkádie, o ktorom si myslel, že ho poslal nepriateľ. Za túto vraždu boh Apolón zničil morskou búrkou ich flotilu, ktorá vyplávala z Naupaktu a navyše ostatné vojsko potrestal hladomorom.[4] Heraklovci si chceli boha uzmieriť a preto si odišli po radu, ako to urobiť, do veštiarne v Delfách. Delfská Pýtia im odporučila, aby vinníka poslali do desaťročného vyhnanstva a zvolili si za vodcu trojokého.[4] Heraklovci si nechali poradiť, Hippota poslali do vyhnanstva a keď potom Temenos stretol muža na oslovi, čo mal len jedno oko ihneď pochopil, že veštba sa vzťahuje na neho. Tým mužom bol Oxylos, ktorý bol tiež Heraklovým potomkom a pôvodne vládol v Aitólii, ale stadiaľ musel do vyhnanstva, lebo nešťastnou náhodou na hrách v Tébach zabil hodeným diskom svojho brata.[5] Boh Apolón Heraklovcom potom odpustil a ich následná morská výprava z Naupaktu a vylodenie vojska na Peloponéze bolo už úspešné.[4]

Keď Heraklovci po krvavých bojoch porazili na Peloponéze aj posledného mykénskeho vládcu Tisamena, krajinu si rozdelili žrebom. Keďže Aristodéma počas záverečných bojov zabil blesk, Lakónia so svojim kráľovským sídlom v Sparte bola pridelená jeho synom Eurysthenovi a Proklovi, Temenos sa stal vládcom v Argu, kde predtým vládol Tisamenos a Kresfontes sa stal kráľom Messénie.[6]

Messénski králi vládli pôvodne z miest Andanie, alebo Pylu, ale Kresfontes si za svoje sídelné mesto zvolil Stenykléros a na rozdiel od svojich predchodcov, zmenil v kráľovstve politiku v prospech obyčajných ľudí.[7] Oženil sa s Meropou, dcérou arkádskeho kráľa Kypsela a narodili sa mu traja synovia.[8] Počas vlády naklonenej chudobnému ľudu však nespokojnosť bohatých Messénčanov narastala, až vyústila do vzbury, v ktorej Kresfonta a jeho dvoch starších synov zavraždili.[7] Túto situáciu využil Polifontes, tiež rodený Heraklovec, ktorý donútil Meropu k sobášu a zmocnil sa trónu.[2] Meropa však svojho najmladšieho syna Aipyta dala do výchovy svojmu otcovi do Arkádie a tak smrti unikol. Keď potom mladý Aipytos dospel, tajne sa vrátil, Polyfonta zabil a v Messénii nastúpil na kráľovský trón.[9][10][2] .

Referencie a bibliografia

  1. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,5.
  2. a b c Hyginus, Fabulae 137.
  3. Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 32.
  4. a b c Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,3.
  5. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80 Chybné ISBN. S. 347.
  6. Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,4.
  7. a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,7.
  8. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,6.
  9. Apollodoros, Bibliotheca, 2,8,5.
  10. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 4,3,8.

Pozri aj