Citoslovce: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 5: | Riadok 5: | ||
* vôľové (haló,aha,hej,hľa,pst,nate,hijo,ahoj,čao,pá,servus,zbohom,vitaj) |
* vôľové (haló,aha,hej,hľa,pst,nate,hijo,ahoj,čao,pá,servus,zbohom,vitaj) |
||
* zvukomalebné: -napodobňujú zvuky(bác,prask,kikirikí,klop,hav-hav,rups,brnk,fiú) |
* zvukomalebné: -napodobňujú zvuky(bác,prask,kikirikí,klop,hav-hav,rups,brnk,fiú) |
||
{{portál|Jazyk|Jazykový}} |
|||
<strong>Citoslovcia sa ďalej delia na: </strong> |
|||
<strong>Citoslovcia</strong> <strong>sú neohybné a neplnovýznamové slová, ktorými:</strong> |
|||
* PRVOTNÉ-pôvodné(ach,jaj,fuj) |
|||
* vyjadrujeme city, náladu a vôľu hovoriaceho, |
|||
* DRUHOTNÉ-utvorené zo slovies(hľa,ľaľa) |
|||
* napodobňujeme nimi prírodné zvuky, |
|||
* UTVORENÉ Z PODSTATNÝCH MIEN-(beda,prepánajána){{portál|Jazyk|Jazykový}} |
|||
* vyzývame alebo upozorňujeme nimi na niečo. |
|||
* <strong>City a náladu hovoriaceho </strong>vyjadrujeme napríklad citoslovcami <em><strong>ach, joj, fuj, juj, och, bŕ, fíha, óha, ejha, ó, hm-hm, jaj.</strong></em> |
|||
* <strong>Vôľu alebo upozornenie </strong>vyjadrujeme napríklad citoslovcami <em><strong>pst, hybaj, hej, hľa.</strong></em> |
|||
* <strong>Zvuky, ktorými vyslovujeme príkazy domácim zvieratám </strong>vyjadrujeme napríklad citoslovcami <em><strong>čihi, hijó, pŕ, heš, šic, kšá.</strong></em> |
|||
* <strong>Prírodné zvuky, ktoré vydávajú neživé predmety alebo zvieratá </strong>vyjadrujeme napríklad citoslovcami <em><strong>bác, čľup, bum, šuch, frk, mňau, hav, kikirikí, tik-tak, gága, krá, hudri-hudri, cup-cup, mé, mú, bé, cupi-lupi.</strong></em> |
|||
<strong>Citoslovcia </strong>nemenia svoj tvar<strong> – neohýbajú sa – neskloňujú sa.</strong> |
|||
<strong>Pravopis citosloviec</strong> |
|||
* V citoslovciach často píšeme <strong>mäkké i, í aj po tvrdých spoluhláskach.</strong> |
|||
<em>Príklady:<strong>kikirikí, hijó, tik-tak, čihi, chi-chi, mihihi.</strong></em> |
|||
* Mnohé citoslovcia píšeme <strong>dvojako.</strong> |
|||
<em>Príklady</em>: <em><strong>joj </strong>alebo<strong> jój, jóóój, vŕ </strong>alebo<strong> vŕŕ, čary-mary </strong>alebo<strong> čáry-máry, cupy-lupy </strong>alebo<strong> cupi-lupi.</strong></em> |
|||
* Citoslovcia stoja vo vete <strong>samostatne</strong>, oddeľujeme od ostatnej vety <strong>čiarkou</strong>alebo <strong>výkričníkom</strong>. |
|||
Príklady: <em><strong>Aha, </strong>už ide</em>. <em><strong>Bŕ, </strong>ale je studená.</em> <em><strong>Hej! </strong>Počuješ ma?</em> <em><strong>Ho-ho! </strong>Stoj konečne!</em> |
|||
{{Jazykový výhonok}} |
{{Jazykový výhonok}} |
||
{{slovné druhy}} |
{{slovné druhy}} |
Verzia z 11:22, 18. máj 2014
Citoslovce alebo interjekcia je neohybný slovný druh, ktorý obyčajne nemá žiadnu gramatickú súvislosť so zvyškom vety a vyjadruje iba city alebo emócie hovorcu vety, hoci väčšina citosloviec má jednoznačnú definíciu. Citoslovcia môžu slúžiť aj na vyplnenie prázdnych častí vety.
Citoslovcia sa delia na:
- vlastné: -citové(ach,jaj,joj,ó,au,fuj,haha)
- vôľové (haló,aha,hej,hľa,pst,nate,hijo,ahoj,čao,pá,servus,zbohom,vitaj)
- zvukomalebné: -napodobňujú zvuky(bác,prask,kikirikí,klop,hav-hav,rups,brnk,fiú)
Citoslovcia sú neohybné a neplnovýznamové slová, ktorými:
- vyjadrujeme city, náladu a vôľu hovoriaceho,
- napodobňujeme nimi prírodné zvuky,
- vyzývame alebo upozorňujeme nimi na niečo.
- City a náladu hovoriaceho vyjadrujeme napríklad citoslovcami ach, joj, fuj, juj, och, bŕ, fíha, óha, ejha, ó, hm-hm, jaj.
- Vôľu alebo upozornenie vyjadrujeme napríklad citoslovcami pst, hybaj, hej, hľa.
- Zvuky, ktorými vyslovujeme príkazy domácim zvieratám vyjadrujeme napríklad citoslovcami čihi, hijó, pŕ, heš, šic, kšá.
- Prírodné zvuky, ktoré vydávajú neživé predmety alebo zvieratá vyjadrujeme napríklad citoslovcami bác, čľup, bum, šuch, frk, mňau, hav, kikirikí, tik-tak, gága, krá, hudri-hudri, cup-cup, mé, mú, bé, cupi-lupi.
Citoslovcia nemenia svoj tvar – neohýbajú sa – neskloňujú sa.
Pravopis citosloviec
- V citoslovciach často píšeme mäkké i, í aj po tvrdých spoluhláskach.
Príklady:kikirikí, hijó, tik-tak, čihi, chi-chi, mihihi.
- Mnohé citoslovcia píšeme dvojako.
Príklady: joj alebo jój, jóóój, vŕ alebo vŕŕ, čary-mary alebo čáry-máry, cupy-lupy alebo cupi-lupi.
- Citoslovcia stoja vo vete samostatne, oddeľujeme od ostatnej vety čiarkoualebo výkričníkom.
Príklady: Aha, už ide. Bŕ, ale je studená. Hej! Počuješ ma? Ho-ho! Stoj konečne!