Hynek Žalčík: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Kelovy (diskusia | príspevky)
d rekat
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: Popis → Opis, další → ďalší, Sovietský → Sovietsky, 1959 - 1969 → 1959 – 1969
Riadok 9: Riadok 9:
|Miesto úmrtia =
|Miesto úmrtia =
}}
}}
'''Hynek Žalčík''' (* [[9. apríl]] [[1949]], [[Nový Jičín]] – † [[8. február]] [[2005]]) bol významný český hudobný [[Producent (umenie)|producent]] a [[textár]]. Produkoval albumy skupín ako [[Flamengo]], [[Framus Five]], [[Progres 2|The Progress Organization]] a [[Barnodaj]], [[Blue Effect]], [[Energit]], [[Marsyas]], [[Jazz Q]], [[C&K Vocal]], [[Collegium musicum]], [[Dežo Ursiny|Deža Ursinyho]] a mnoho dalších, z ktorých mnohé patria k najvýznamnejším nahrávkam českej a slovenskej rockovej histórie.
'''Hynek Žalčík''' (* [[9. apríl]] [[1949]], [[Nový Jičín]] – † [[8. február]] [[2005]]) bol významný český hudobný [[Producent (umenie)|producent]] a [[textár]]. Produkoval albumy skupín ako [[Flamengo]], [[Framus Five]], [[Progres 2|The Progress Organization]] a [[Barnodaj]], [[Blue Effect]], [[Energit]], [[Marsyas]], [[Jazz Q]], [[C&K Vocal]], [[Collegium musicum]], [[Dežo Ursiny|Deža Ursinyho]] a mnoho ďalších, z ktorých mnohé patria k najvýznamnejším nahrávkam českej a slovenskej rockovej histórie.


Český [[publicista]] [[Jiří Černý]] zhrnul jeho prínos takto: ''"Práve začiatkom sedemdesiatych rokov takmer monopolná a preto prísne strážená firma [[Supraphon]] vydala niekoľko albumov, ktoré nielenže neboli ani v najmenšom poplatné normalizačnému, pookupačnému režimu, ale naopak otvorili českému i slovenskému [[rock]]u, [[folk]]u a zhudobnenej poézii nové obzory. Za všetkými týmito dodnes ojedinelými platňami stál Hynek Žalčík. Mladý blondýn do svojich dvadsiatich štyroch rokov dosiahol ako producent výsledky, ktoré nemáme s čím v tuzemsku porovnať. Mimo hudobné kruhy sa o ňom veľa nevedelo. Ako nenápadne žil, tak aj 8. februára po náhlej chorobe zomrel.''
Český [[publicista]] [[Jiří Černý]] zhrnul jeho prínos takto: ''"Práve začiatkom sedemdesiatych rokov takmer monopolná a preto prísne strážená firma [[Supraphon]] vydala niekoľko albumov, ktoré nielenže neboli ani v najmenšom poplatné normalizačnému, pookupačnému režimu, ale naopak otvorili českému i slovenskému [[rock]]u, [[folk]]u a zhudobnenej poézii nové obzory. Za všetkými týmito dodnes ojedinelými platňami stál Hynek Žalčík. Mladý blondýn do svojich dvadsiatich štyroch rokov dosiahol ako producent výsledky, ktoré nemáme s čím v tuzemsku porovnať. Mimo hudobné kruhy sa o ňom veľa nevedelo. Ako nenápadne žil, tak aj 8. februára po náhlej chorobe zomrel.''
Riadok 83: Riadok 83:
| miesto =
| miesto =
| jazyk = po česky
| jazyk = po česky
}}</ref>)
}}</ref>


=== Flamengo: Kuře v hodinkách ===
=== Flamengo: Kuře v hodinkách ===
Riadok 124: Riadok 124:
V časoch najtuhšej normalizácie sa producentovi Hynkovi Žalčíkovi podaril skutočný husársky kúsok, keď v Supraphone presadil vydanie výberu českých blues, pod ktorými bol ako autor textov podpísaný Josef Kainar. Ako zámienku využil nedožité básnikovo jubileum, ktorý by sa práve v tom čase dožil šesťdesiatych rokov a album s Kainarovými textami mal byť jeho dôstojným pripomenutím.
V časoch najtuhšej normalizácie sa producentovi Hynkovi Žalčíkovi podaril skutočný husársky kúsok, keď v Supraphone presadil vydanie výberu českých blues, pod ktorými bol ako autor textov podpísaný Josef Kainar. Ako zámienku využil nedožité básnikovo jubileum, ktorý by sa práve v tom čase dožil šesťdesiatych rokov a album s Kainarovými textami mal byť jeho dôstojným pripomenutím.


Nebolo to však pritom až také jedoduché, pretože Kainar bol rozporuplnou postavou, ktorá nebola prijímaná jednoznačne ani komunistami, ale ani ľuďmi stojacimi v opozícii. Na jednej strane bol síce komunista a písal oslavné básne na Sovietský zväz, na druhej strane vyrástol na džeze a bluese a preto ani amerikanizácia českého džezu a rocku mu nebola až tak veľmi cudzia. Sám navyše vynikajúco otextoval celý rad amerických džezových a bluesových skladieb (''Diga Diga Do'', ''Miss Otis lituje''). No a Žalčíkov projekt ponúkal zaujímavý výber džezových, rockových a folkových piesní s Kainarovými textami.
Nebolo to však pritom až také jedoduché, pretože Kainar bol rozporuplnou postavou, ktorá nebola prijímaná jednoznačne ani komunistami, ale ani ľuďmi stojacimi v opozícii. Na jednej strane bol síce komunista a písal oslavné básne na Sovietsky zväz, na druhej strane vyrástol na džeze a bluese a preto ani amerikanizácia českého džezu a rocku mu nebola až tak veľmi cudzia. Sám navyše vynikajúco otextoval celý rad amerických džezových a bluesových skladieb (''Diga Diga Do'', ''Miss Otis lituje''). No a Žalčíkov projekt ponúkal zaujímavý výber džezových, rockových a folkových piesní s Kainarovými textami.
To, že tento sampler vyšiel, bolo možné považovať za malý zázrak. Rok 1977 bol rokom [[Charta 77|Charty]], kedy politické orgány boli podozrievavé a v pohotovosti. Žalčík sa však ukázal ako dobrý [[diplomat]] a zdatný obchodník, keď presvedčil zodpovedných funkcionárov, že pre vydanie piesní otextovaných komunistickým básnikom je vzhľadom na jeho blížiace sa životné jubileum ten správny čas.
To, že tento sampler vyšiel, bolo možné považovať za malý zázrak. Rok 1977 bol rokom [[Charta 77|Charty]], kedy politické orgány boli podozrievavé a v pohotovosti. Žalčík sa však ukázal ako dobrý [[diplomat]] a zdatný obchodník, keď presvedčil zodpovedných funkcionárov, že pre vydanie piesní otextovaných komunistickým básnikom je vzhľadom na jeho blížiace sa životné jubileum ten správny čas.

Verzia z 12:03, 11. september 2014

Hynek Žalčík
český hudobný producent a textár
Narodenie9. apríl 1949
Nový Jičín
Úmrtie8. február 2005 (55 rokov)

Hynek Žalčík (* 9. apríl 1949, Nový Jičín – † 8. február 2005) bol významný český hudobný producent a textár. Produkoval albumy skupín ako Flamengo, Framus Five, The Progress Organization a Barnodaj, Blue Effect, Energit, Marsyas, Jazz Q, C&K Vocal, Collegium musicum, Deža Ursinyho a mnoho ďalších, z ktorých mnohé patria k najvýznamnejším nahrávkam českej a slovenskej rockovej histórie.

Český publicista Jiří Černý zhrnul jeho prínos takto: "Práve začiatkom sedemdesiatych rokov takmer monopolná a preto prísne strážená firma Supraphon vydala niekoľko albumov, ktoré nielenže neboli ani v najmenšom poplatné normalizačnému, pookupačnému režimu, ale naopak otvorili českému i slovenskému rocku, folku a zhudobnenej poézii nové obzory. Za všetkými týmito dodnes ojedinelými platňami stál Hynek Žalčík. Mladý blondýn do svojich dvadsiatich štyroch rokov dosiahol ako producent výsledky, ktoré nemáme s čím v tuzemsku porovnať. Mimo hudobné kruhy sa o ňom veľa nevedelo. Ako nenápadne žil, tak aj 8. februára po náhlej chorobe zomrel.


O albumoch

Michal Prokop a Framus Five: Město ER

Josef Kainar bol považovaný za normalizačného, i keď výnimočného básnika, ktorý síce urobil mnoho sporných rozhodnutí a krokov, na druhej strane však vyrastal na džeze a blues a mal za sebou celý rad naozaj pôsobivých textov, ktorými otextoval americké džezové a bluesové originály. Podstatné však bolo, že Kainar bol členom KSČ, i keď bol trochu nepohodlný. Ale bola to možnosť, ako pretlačiť bigbít do Supraphonu.

Titulná skladba plánovaného albumu bola zložená z niekoľkých hudobných fragmentov a hlavnú tému tvorila pieseň The Escape Over The World, ktorú Framus Five dovtedy hrávali na koncertoch s anglickým textom. Josef Kainar dostal od M. Prokopa pracovnú demo-nahrávku, na ktorej bol len klavír a vokálna linka. Podľa tejto nahrávky básnik vytvoril text, ktorému dal názov Město ER, a až následne začala kapela pracovať na aranžmáne skladby. Kompletný tvar Kainar počul až na premiére 23. septembra 1970 v Slovanskom dome.[1]

Progress Organization : Barnodaj

Medzi najvýznamnejšie albumy histórie česko-slovenského roku patrí debut brnianskej skupiny Progress Organization, ktorý bol natočený v roku 1971, v čase, kedy už skupina vlastne neexistovala. Hynek Žalčík jej debut presadil do edičného plánu Supraphonu ešte na začiatku jej kariéry, keď si mladú kapelu všimol pri jej koncerte v pražskom Rádiopaláci. Dlhé plánovacie termíny reálneho socializmu však spôsobili, že keď prišiel termín nahrávky, Progress Organization už bol minulosťou a jej členovia hrali v iných kapelách.

Na jar 1971 sa dala štvorica dokopy pre vystúpenie na 3. medzinárodnom bigbeatovom festivale v Prahe a nahrávku platne. Tesne pre začiatkom nahrávania sa producent aj hudobníci dozvedeli, že je politicky neprijateľné, aby bola celá platňa naspievaná v angličtine. Nakoniec bol prijatý kompromis, že jedna strana LP (kde sa nachádzajú aj piesne prevzaté z repertoáru skupín Beatles a Cream) bude v angličtine, druhá, s pôvodnými skladbami, bude v češtine.

Ako textár bol narýchlo privolaný spevák Petr Ulrych, ktorý priamo v štúdiu pretextovával české pôvodné skladby s anglickými textami. Jeden text napísal aj sám producent Hynek Žalčík.

Ako konštatoval publicista Petr Gratias, došlo tak pozoruhodnému sociálnemu paradoxu, že vďaka cenzúre a politickému tlaku boli rockové skupiny nútené zdokonalovať sa vo vlastnej tvorbe, siahnuť po českých a slovenských textoch a odpútať sa od angloamerických vzorov. Koniec koncov aj v prípade debutu skupiny Progress Organization platí, že práve strana s českým textami dopadla oveľa lepšie než jej anglický protipól, dodnes je životaschopnejšia a výrazne prispela k nadčasovej pozícii platne Barnodaj.[2]

Flamengo: Kuře v hodinkách

Väčšina českých a koniec koncov aj slovenských skupín šesťdesiatych rokov vychádzala zo svojich angloamerických vzorov a spievala po anglicky. S postupujúcou normalizáciou však bolo stále ťažšie presadiť sa v štúdiu s anglicky spievaným repertoárom a preto skupiny ako východisko hľadali niekoho, kto by im bol ochotný a schopný pretextovať ich skladby do češtiny, resp. slovenčiny. A bol to práve Žalčík, kto po skúsenostiach s Městom ER navrhol hudobníkom opäť osloviť Josefa Kainara.

Kainar dodal v priebehu niekoľkých dní texty k prevažnej väčšine skladieb, len k poslednej sa už nedostal, pretože uprostred práce náhle zomrel. Ako sa nakoniec ukázalo, Žalčík bol nielen výborný producent, ale aj dobrý a pohotový textár. Keďže Kainar už poslednú pieseň otextovať nestihol, podujal sa na to sám a napísal text Stále dál v čistokrvnom kainarovskom duchu. Text sa ničím neodlišuje od zvyšku celého albumu, ale verne dodržiava jeho hľadačskú a pútnickú poetiku.

Dežo Ursiny: Provisorium

Názov Provisorium pripomínal neustálu premenlivosť hudby, ale aj čohokoľvek iné, čo malo spoločné s Dežom Ursinym. Ursiny dlho nevedel nájsť najoptimálnejšiu podobu svojich skladieb. Po rokoch skúšania síce na Beatovom festivale v Prahe zožal úspech, vzápätí však Ursiny v duchu svojich zvyklostí súbor rozpustil a zdalo sa, že z plánovaného nahrávania dlhohrajúcej platne opäť nič nebude.

Následne do hry vstúpil Hynek Žalčík a Ursinymu ponúkol použiť rytmiku Flamenga, ktoré práve v tom čase skončilo nahrávanie LP Kuře v hodinkách. Po jeho vypočutí Ursiny s návrhom súhlasil. Zo svojich bývalých spolupracovníkov si do pražského štúdia priviedol len hráča na klávesové nástroje Jara Filipa, zvyšok už tvorili muzikanti z Flamenga. Nahrávanie prebiehalo v nečakane pohodovej atmosfére a aj napriek tomu, že na tejto platni Ursiny spolupracuje s jednou z najtvrdších rytmík, výsledok je nečakane vzdušný a krehký.[3])

Josef Kainar: Obelisk

V časoch najtuhšej normalizácie sa producentovi Hynkovi Žalčíkovi podaril skutočný husársky kúsok, keď v Supraphone presadil vydanie výberu českých blues, pod ktorými bol ako autor textov podpísaný Josef Kainar. Ako zámienku využil nedožité básnikovo jubileum, ktorý by sa práve v tom čase dožil šesťdesiatych rokov a album s Kainarovými textami mal byť jeho dôstojným pripomenutím.

Nebolo to však pritom až také jedoduché, pretože Kainar bol rozporuplnou postavou, ktorá nebola prijímaná jednoznačne ani komunistami, ale ani ľuďmi stojacimi v opozícii. Na jednej strane bol síce komunista a písal oslavné básne na Sovietsky zväz, na druhej strane vyrástol na džeze a bluese a preto ani amerikanizácia českého džezu a rocku mu nebola až tak veľmi cudzia. Sám navyše vynikajúco otextoval celý rad amerických džezových a bluesových skladieb (Diga Diga Do, Miss Otis lituje). No a Žalčíkov projekt ponúkal zaujímavý výber džezových, rockových a folkových piesní s Kainarovými textami.

To, že tento sampler vyšiel, bolo možné považovať za malý zázrak. Rok 1977 bol rokom Charty, kedy politické orgány boli podozrievavé a v pohotovosti. Žalčík sa však ukázal ako dobrý diplomat a zdatný obchodník, keď presvedčil zodpovedných funkcionárov, že pre vydanie piesní otextovaných komunistickým básnikom je vzhľadom na jeho blížiace sa životné jubileum ten správny čas.

Zázrakom v tomto prípade bola skutočnosť, že po rokoch sa na legálnom nosiči objavili piesne z tzv. trezorových platní Město ER a Kuře v hodinkách (na oboch platniach hrali hudobníci ako Erno Šedivý, Ivan Khunt alebo Káša Jahn, ktorí v sedemdesiatych rokoch emigrovali na Západ, čo bol dostatočný dôvod ich mená nepripomínať). Takže aj vydanie albumu bolo až do poslednej chvíle neisté a neustále ohrozované zákazmi.

Výber piesní a dramaturgia albumu boli urobené nesmierne citlivo a prepájanie už “zavedených“ spevákov a orchestrov (Jiří Suchý, Eva Olmerová, Orchester Gustava Broma) s rockovými a folkovými (Michal Prokop, Vladimír Mišík, Flamengo, Etc.) sa ukázalo ako veľmi životaschopné. Okrem toho sa ukázali rôzne prístupy a možnosti jednej formy blues. Hlavne však všetci zúčastnení sa mohli oprieť o vynikajúce texty Josefa Kainara (sám Kainar ako hudobník vedel do textov vniesť aj muzikantské metrum). Dodnes album predstavuje jedinečný projekt a komplexný pohľad na česky spievané blues.[4])


Diskografia (Produkcia/Umelecká spolupráca Hynek Žalčík)

LP

  • Collegium musicum: Collegium musicum (Supraphon 1971)
  • Progress Organization: Barnodaj (Supraphon 1971)
  • Michal Prokop & Framus Five: Město ER (Supraphon 1971)
  • Flamengo: Kuře v hodinkách (Supraphon 1972)
  • Dežo Ursiny & Provisorium: Dežo Ursiny & Provisorium (Supraphon 1973)
  • Pavol Hammel & Prúdy: Šľahačková princezná (Supraphon 1973)
  • Jaroslav Hutka: Stůj břízo zelená (Supraphon 1974)
  • Martin Kratochvíl & Jazz Q: Symbiosis (Supraphon 1974)
  • Energit: Energit (Supraphon 1975)
  • Modrý Efekt & Radim Hladík: Modrý Efekt & Radim Hladík (Supraphon 1975)
  • C & K Vocal: Generace (Supraphon 1977)
  • Jazz Q Martina Kratochvíla: Elegie (Supraphon 1977)
  • Šafrán: Šafrán (Supraphon 1977)
  • Barnodaj: Mauglí (Supraphon 1978)
  • Jan Spálený: Edison (Supraphon 1978)
  • Jiří Suchý & Jiří Šlitr: Divadlo Semafor 1959 - 1969 (3LP Supraphon 1978)
  • Josef Kainar: Obelisk (Supraphon 1978)
  • Marsyas: Marsyas (Supraphon 1978)
  • Martin Kratochvíl & Jazz Q: Zvěsti (Supraphon 1978)
  • Vladimír Merta: P.S. (Supraphon 1978)
  • Vladimír Mišík / Etc…: Vladimír Mišík / Etc… (Supraphon 1978)
  • Vladimír Mišík, Etc…: Etc…2 (Supraphon 1981)
  • Václav Hrabě, Miroslav Kovářík, Vladimír Mišík & Etc…: Pár tónů, které přebývají (Panton 1989)

SP

  • Flamengo: Každou chvíli / Týden v elektrickém městě (Supraphon 1971)
  • Dagmar Voňková: Chlapci na tom horním konci / Holoubek (Supraphon 1976)

Referencie

  1. ANDRŠT, Luboš. Město ER [online]. lubosandrst.cz. Dostupné online. (po česky)
  2. GRATIAS, Petr. Vinylový archiv 1. Progress Organization – Barnodaj (1972) [online]. Rock a Pop, 29.10.2009. Dostupné online. (po česky)
  3. Dežo Ursiny: Provisorium [online]. volny.cz. Dostupné online. (po česky)
  4. Kompilace J. Kainar: Obelisk [online]. progboard.cz, 8.9.2011. Dostupné online. (po česky)