Mariner 2: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
JAnDbot (diskusia | príspevky)
Boti
139 994 editací
d commons:Category -> commonscat
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
14 695 editací
formulácia, wikilinky, kategórie
Riadok 4: Riadok 4:
| veľkosť_obrázku = 300px
| veľkosť_obrázku = 300px
| popis = Mariner 2 (umelcova predstava)
| popis = Mariner 2 (umelcova predstava)
| prevádzkovateľ = [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], [[Jet Propulsion laboratory|JPL]], OSSA
| prevádzkovateľ = [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], [[Laboratórium prúdového pohonu|JPL]], OSSA
| výrobca = NASA, JPL
| výrobca = NASA, JPL
| kategória = preletová planetárna sonda
| kategória = preletová planetárna sonda
Riadok 33: Riadok 33:
| počet_obehov =
| počet_obehov =
}}
}}
'''Mariner 2''' je americká sonda [[program Mariner|programu Mariner]].
'''Mariner 2''' je americká sonda [[program Mariner|programu Mariner]], ktorá ako prvá skúmala planétu [[Venuša]].


⚫
Prvou sondou, ktorá preletela okolo Venuše bola ruská [[Venera 1]]. Už prvý týždeň po štarte s ňou bol však stratený kontakt. Podľa výpočtov sa predpokladá, že sa dostala do vzdialenosti asi {{km|100000|m}} od Venuše. Prvým americkým pokusom bol [[Mariner 1]], ktorého štart bol neúspešný a z bezpečnostných dôvodov bola [[nosná raketa]] zničená. Preto sa za prvú sondu, ktorá sa dostala až k Venuši a skúmala ju, pokladá až Mariner 2.
== Úvod ==
⚫
Prvou sondou, ktorá preletela okolo [[Venuša (planéta)|Venuše]] bola ruská [[Venera 1]]. Už prvý týždeň po štarte s ňou bol však stratený kontakt. Podľa výpočtov sa predpokladá, že sa dostala do vzdialenosti asi {{km|100000|m}} od Venuše. Prvým americkým pokusom bol [[Mariner 1]], ktorého štart bol neúspešný a z bezpečnostných dôvodov bola nosná raketa zničená. Preto za prvú sondu, ktora sa dostala až k Venuši a skúmala ju sa pokladá až Mariner 2.


== Konštrukcia sondy ==
== Konštrukcia sondy ==
Sondu postavila [[NASA]] Jet Propulsion Laboratory (JPL), Pasadena, CA (USA) pre NASA Headquarters, Office of Space Science and Applications (OSSA), [[Washington (D.C.)|Washington]] (USA). Je to trojoso stabilizovaná planetárna sonda určená na prieskum Venuše. Je tvorená základným telesom v tvare šesťbokého hranola s priemerom {{m|1.04|m}} a výškou {{m|0.36|m}}, ktoré obsahuje 6 paliet z horčíka, na ktorých sú mimo iné umiestnené elektronické zariadenia pre vedecké experimenty, telekomunikačné a navigačné prístroje, riadenie napájania, akumulátory vrátane dobíjacieho zariadenia a riadiaci systém raketových motorov a nádrže s tlakovým plynom. Zhora je k základne pripevnený priehradový stožiar v tvare štíhleho ihlanu, na ktorom sú pripevnené vedecké prístroje. Výška sondy vrátane stožiaru je {{m|3.66|m}}. Na protiľahlých stranách základného šesťstenu sú umiestnené dva panely slnečných batérií. K základnému telesu je taktiež pripojená veľká smerová anténa presahujúca pod vlastnú sondu. Rozpätie slnečných batérii činí {{m|5.05|m}}. Jeden panel slnečných batérii má rozmer 1,83x{{m|0.76|m}}, druhý 1,52x{{m|0.76|m}}, pričom je predĺžený o {{cm|31|m}} nástavcom z dacronu, tak aby bol vyrovnaný tlak slnečného žiarenia na obe polovice sondy. Získaná elektrická energia napája zariadenia sondy buď priamo alebo dobíja AgZn akumulátorové batérie s kapacitou 1000Wh. Batérie sú používané v dobe pred roztvorením slnečných panelov, v období, kedy niesu slnečné panely osvetlené a v období špičkového odberu prúdu. Telekomunikačné zariadenie tvorí vysielač s výkonom 3W, vysielajúci nepretržite telemetrické údaje, veľká smerová parabolická anténa, valcová všesmerová anténa na vrchu prístrojového stožiaru a dve antény na koncoch slnečných panelov. Korekcie dráhy sú vykonávané raketovým motorom o ťahu 225N. Orientáciu udržujú s presnosťou ±1° trysky na stlačený dusík. K navigačným účelom sa využíva Slnko a Zem. Tepelnú reguláciu zaisťuje pasívna tepelná ochrana a pohyblivé žalúzie.
Sondu postavila [[NASA]] [[Jet Propulsion Laboratory]] (JPL), Pasadena, CA (USA) pre NASA Headquarters, Office of Space Science and Applications (OSSA), [[Washington (D.C.)|Washington]] (USA). Je to trojosovo stabilizovaná [[planetárna sonda]] určená na prieskum Venuše. Jej základ tvorí teleso v tvare šesťbokého [[hranol]]a s priemerom {{m|1.04|m}} a výškou {{m|0.36|m}}, ktoré obsahuje 6 paliet z [[horčík]]a. Na nich sú okrem iného umiestnené elektronické zariadenia pre vedecké experimenty, telekomunikačné a navigačné prístroje, riadenie napájania, [[akumulátor]]y vrátane dobíjacieho zariadenia, riadiaci systém [[raketový motor|raketových motorov]] a nádrže s tlakovým plynom. Zhora je k základni pripevnený priehradový stožiar v tvare štíhleho [[ihlan]]u, na ktorom sú pripevnené vedecké prístroje. Výška sondy vrátane stožiaru je {{m|3.66|m}}. Na protiľahlých stranách základného šesťstenu sú umiestnené dva panely [[solárny panel|slnečných batérií]]. K základnému telesu je taktiež pripojená veľká smerová [[anténa]] presahujúca pod vlastnú sondu.
Rozpätie slnečných batérii činí {{m|5.05|m}}. Jeden panel slnečných batérii má rozmer 1,83x{{m|0.76|m}}, druhý 1,52x{{m|0.76|m}}, pričom je predĺžený o {{cm|31|m}} nástavcom z dacronu, tak aby bol vyrovnaný tlak slnečného žiarenia na obe polovice sondy. Získaná [[elektrická energia]] napája zariadenia sondy buď priamo alebo dobíja AgZn akumulátorové batérie s kapacitou 1000 [[Watthodina|Wh]]. Batérie boli používané v dobe pred roztvorením slnečných panelov, v období, kedy neboli slnečné panely osvetlené, a v období špičkového odberu prúdu. Telekomunikačné zariadenie tvorí vysielač s výkonom 3W vysielajúci nepretržite telemetrické údaje, veľká smerová parabolická anténa, valcová všesmerová anténa na vrchu prístrojového stožiaru a dve antény na koncoch slnečných panelov. Korekcie dráhy boli vykonávané raketovým motorom s ťahom 225 [[Newton (jednotka)|N]]. Orientáciu udržiavali s presnosťou ±1° trysky na stlačený [[dusík]]. Na navigačné účely sa využívalo Slnko a Zem. Tepelnú reguláciu zaisťovala pasívna tepelná ochrana a pohyblivé žalúzie.


Sonda nesie nasledujúce vedecké prístroje:
Sonda nesie nasledujúce vedecké prístroje:
* magnetometer uchytený na vrchu stožiaru pod všesmerovou anténou
* [[magnetometer]] uchytený na vrchu stožiaru pod všesmerovou anténou
* detektor častíc a detektor kozmického žiarenia namontovaný polovičke výšky stožiaru
* detektor častíc a detektor [[kozmické žiarenie|kozmického žiarenia]] namontovaný polovičke výšky stožiaru
* detektor kozmického prachu a spektrometer slnečnej plazmy upevnený na hranách základného telesa
* detektor kozmického prachu a [[spektrometer]] slnečnej plazmy upevnený na hranách základného telesa
* mikrovlný rádiometer a infračernevý rádiometer, ktoré sú spojené s parabolickou anténou rádiometru priemeru {{m|0.48|m}} v dolnej časti stožiaru.
* mikrovlný [[rádiometer]] a infračervený rádiometer, ktoré sú spojené s parabolickou anténou rádiometra priemeru {{m|0.48|m}} v dolnej časti stožiaru.


Všetky prístroje zostávajú v činnosti po celú dobu letu s výnimkou rádiometrov, ktoré sa zapínajú iba počas preletu okolo cieľovej planéty
Všetky prístroje zostávajú v činnosti po celú dobu letu s výnimkou rádiometrov, ktoré sa zapínajú iba počas preletu okolo cieľovej planéty
Riadok 52: Riadok 53:
'''1962-08-27 '''
'''1962-08-27 '''
* 06:53:14 UT: Štart.
* 06:53:14 UT: Štart.
* 07:09:34 UT: (T +980 s) Reštart stupňa Agena.
* 07:09:34 UT: (T +980 s) Reštart stupňa [[Agena]].
* 07:19:17 UT: (T +26 min 3 s) Oddelenie sondy od nosnej rakety. Navedenie na únikovú dráhu.
* 07:19:17 UT: (T +26 min 3 s) Oddelenie sondy od nosnej rakety. Navedenie na únikovú dráhu.
* Okolo 07:37 UT: (T +44 min) Roztvorenie panelov slnečných batérií.
* Okolo 07:37 UT: (T +44 min) Roztvorenie panelov slnečných batérií.
Riadok 62: Riadok 63:
* 02:45:25 UT: Ukončenie korekcie dráhy.
* 02:45:25 UT: Ukončenie korekcie dráhy.
'''1962-09-08 '''
'''1962-09-08 '''
* 17:50 UT: Sonda stratila orientáciu. Po troch minútach sa pomocou gyroskopov opäť orientovala. Príčinou poruchy mohla byť kolízia s malým kozmickým telesom.
* 17:50 UT: Sonda stratila orientáciu. Po troch minútach sa pomocou [[gyroskop]]ov opäť orientovala. Príčinou poruchy mohla byť kolízia s malým kozmickým telesom.
'''1962-10-31 '''
'''1962-10-31 '''
* Výkon jedného panelu slnečných batérii sa prudko zhoršil. Následne boli vypojené vedecké prístroje. Po týždni sa činnosť slnečných batérií obnovila a vedecké prístroje boli opäť zapojené.
* Výkon jedného panelu slnečných batérii sa prudko zhoršil. Následne boli vypojené vedecké prístroje. Po týždni sa činnosť slnečných batérií obnovila a vedecké prístroje boli opäť zapojené.
'''1962-11-15 '''
'''1962-11-15 '''
* Chybný slnečný panel definitívne zlyhal, ale vzhľadom k tomu, že sonda sa už značne priblížila k Slnku, výkon ostávajúceho panelu bol dostačujúci.
* Chybný slnečný panel definitívne zlyhal, ale vzhľadom na to, že sonda sa už značne priblížila k Slnku, výkon ostávajúceho panelu bol dostačujúci.
'''1962-12-14 '''
'''1962-12-14 '''
* Bol zapojený rádiometer.
* Bol zapojený rádiometer.
* 19:59:28 UT: Sonda preletela okolo Venuše v minimálnej vzdialenosti {{km|34773|m}} a ako vôbec prvé umelé kozmické teleso vyslala vedecké merania z jej blízkosti.
* 19:59:28 UT: Sonda preletela okolo Venuše v minimálnej vzdialenosti {{km|34773|m}} a ako vôbec prvé umelé kozmické teleso vyslala vedecké merania z jej blízkosti.
* Po prelete prešla sonda opäť do preletového pracovného módu. Z predaných dát bola zistená pomalá retrográdna rotácia Venuše, vysoká teplota a tlak atmosféry s hlavnou zložkou CO<sub>2</sub>, oblačná pokrývka siahajúca až do výšky {{km|60|m}} a nemerateľné magnetické pole. Bolo zmerané, že hustota kozmického prachu v okolí Venuše je nižšia ako v okolí Zeme. Z trajektórie preletu bola odhadnutá hmotnosť Venuše. Sledovanie sondy sa využilo k upresneniu hodnoty astronomickej jednotky.
* Po prelete prešla sonda opäť do preletového pracovného módu. Z predaných dát bola zistená pomalá [[retrográdna rotácia]] Venuše, vysoká teplota a tlak atmosféry s hlavnou zložkou [[oxid uhličitý|CO<sub>2</sub>]], oblačná pokrývka siahajúca až do výšky {{km|60|m}} a nemerateľné [[magnetické pole]]. Bolo zmerané, že hustota kozmického prachu v okolí Venuše je nižšia ako v okolí Zeme. Z trajektórie preletu bola odhadnutá hmotnosť Venuše. Sledovanie sondy sa využilo na spresneniu hodnoty [[astronomická jednotka|astronomickej jednotky]].
'''1962-12-27 '''
'''1962-12-27 '''
* Sonda dosiahla perihélium vo vzdialenosti {{km|105464560|m}}.
* Sonda dosiahla [[perihélium]] vo vzdialenosti {{km|105464560|m}}.
'''1963-01-03 '''
'''1963-01-03 '''
* 07:00 UT: Posledné rádiové spojenie so sondou, ktorá zostáva na heliocentrickej dráhe.
* 07:00 UT: Posledné rádiové spojenie so sondou, ktorá zostáva na [[heliocentrická dráha|heliocentrickej dráhe]].


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
Riadok 91: Riadok 92:
[[Kategória:Prieskum Venuše]]
[[Kategória:Prieskum Venuše]]
[[Kategória:Sondy NASA]]
[[Kategória:Sondy NASA]]
[[Kategória:Neaktívne sondy]]


[[de:Mariner#Mariner 1 und 2]]
[[de:Mariner#Mariner 1 und 2]]

Verzia z 15:52, 3. február 2015

Mariner 2
Mariner 2 (umelcova predstava)
Mariner 2 (umelcova predstava)
PrevádzkovateľNASA, JPL, OSSA
VýrobcaNASA, JPL
Typ misie preletová planetárna sonda
Prelet okoloVenuše
Dátum preletu14. december 1962
Dátum štartu27. august 1962, 06:53:14 UTC
KozmodrómEastern Test Range
Nosná raketaAtlas/Agena B
Trvanie27. august 1964 až 3. január 1963
COSPAR ID1962-041A Space 40
Kat. číslo374
Hmotnosť202,8 kg

Mariner 2 je americká sonda programu Mariner, ktorá ako prvá skúmala planétu Venuša.

Prvou sondou, ktorá preletela okolo Venuše bola ruská Venera 1. Už prvý týždeň po štarte s ňou bol však stratený kontakt. Podľa výpočtov sa predpokladá, že sa dostala do vzdialenosti asi 100 000 km od Venuše. Prvým americkým pokusom bol Mariner 1, ktorého štart bol neúspešný a z bezpečnostných dôvodov bola nosná raketa zničená. Preto sa za prvú sondu, ktorá sa dostala až k Venuši a skúmala ju, pokladá až Mariner 2.

Konštrukcia sondy

Sondu postavila NASA Jet Propulsion Laboratory (JPL), Pasadena, CA (USA) pre NASA Headquarters, Office of Space Science and Applications (OSSA), Washington (USA). Je to trojosovo stabilizovaná planetárna sonda určená na prieskum Venuše. Jej základ tvorí teleso v tvare šesťbokého hranola s priemerom 1,04 m a výškou 0,36 m, ktoré obsahuje 6 paliet z horčíka. Na nich sú okrem iného umiestnené elektronické zariadenia pre vedecké experimenty, telekomunikačné a navigačné prístroje, riadenie napájania, akumulátory vrátane dobíjacieho zariadenia, riadiaci systém raketových motorov a nádrže s tlakovým plynom. Zhora je k základni pripevnený priehradový stožiar v tvare štíhleho ihlanu, na ktorom sú pripevnené vedecké prístroje. Výška sondy vrátane stožiaru je 3,66 m. Na protiľahlých stranách základného šesťstenu sú umiestnené dva panely slnečných batérií. K základnému telesu je taktiež pripojená veľká smerová anténa presahujúca pod vlastnú sondu.

Rozpätie slnečných batérii činí 5,05 m. Jeden panel slnečných batérii má rozmer 1,83x0,76 m, druhý 1,52x0,76 m, pričom je predĺžený o 31 cm nástavcom z dacronu, tak aby bol vyrovnaný tlak slnečného žiarenia na obe polovice sondy. Získaná elektrická energia napája zariadenia sondy buď priamo alebo dobíja AgZn akumulátorové batérie s kapacitou 1000 Wh. Batérie boli používané v dobe pred roztvorením slnečných panelov, v období, kedy neboli slnečné panely osvetlené, a v období špičkového odberu prúdu. Telekomunikačné zariadenie tvorí vysielač s výkonom 3W vysielajúci nepretržite telemetrické údaje, veľká smerová parabolická anténa, valcová všesmerová anténa na vrchu prístrojového stožiaru a dve antény na koncoch slnečných panelov. Korekcie dráhy boli vykonávané raketovým motorom s ťahom 225 N. Orientáciu udržiavali s presnosťou ±1° trysky na stlačený dusík. Na navigačné účely sa využívalo Slnko a Zem. Tepelnú reguláciu zaisťovala pasívna tepelná ochrana a pohyblivé žalúzie.

Sonda nesie nasledujúce vedecké prístroje:

  • magnetometer uchytený na vrchu stožiaru pod všesmerovou anténou
  • detektor častíc a detektor kozmického žiarenia namontovaný polovičke výšky stožiaru
  • detektor kozmického prachu a spektrometer slnečnej plazmy upevnený na hranách základného telesa
  • mikrovlný rádiometer a infračervený rádiometer, ktoré sú spojené s parabolickou anténou rádiometra priemeru 0,48 m v dolnej časti stožiaru.

Všetky prístroje zostávajú v činnosti po celú dobu letu s výnimkou rádiometrov, ktoré sa zapínajú iba počas preletu okolo cieľovej planéty

Priebeh letu

1962-08-27

  • 06:53:14 UT: Štart.
  • 07:09:34 UT: (T +980 s) Reštart stupňa Agena.
  • 07:19:17 UT: (T +26 min 3 s) Oddelenie sondy od nosnej rakety. Navedenie na únikovú dráhu.
  • Okolo 07:37 UT: (T +44 min) Roztvorenie panelov slnečných batérií.

1962-08-29

  • Zapojenie vedeckých prístrojov pre preletovú fázu.

1962-09-04

  • 22:49:00 UT: Začatie korekcie dráhy.

1962-09-05

  • 02:45:25 UT: Ukončenie korekcie dráhy.

1962-09-08

  • 17:50 UT: Sonda stratila orientáciu. Po troch minútach sa pomocou gyroskopov opäť orientovala. Príčinou poruchy mohla byť kolízia s malým kozmickým telesom.

1962-10-31

  • Výkon jedného panelu slnečných batérii sa prudko zhoršil. Následne boli vypojené vedecké prístroje. Po týždni sa činnosť slnečných batérií obnovila a vedecké prístroje boli opäť zapojené.

1962-11-15

  • Chybný slnečný panel definitívne zlyhal, ale vzhľadom na to, že sonda sa už značne priblížila k Slnku, výkon ostávajúceho panelu bol dostačujúci.

1962-12-14

  • Bol zapojený rádiometer.
  • 19:59:28 UT: Sonda preletela okolo Venuše v minimálnej vzdialenosti 34 773 km a ako vôbec prvé umelé kozmické teleso vyslala vedecké merania z jej blízkosti.
  • Po prelete prešla sonda opäť do preletového pracovného módu. Z predaných dát bola zistená pomalá retrográdna rotácia Venuše, vysoká teplota a tlak atmosféry s hlavnou zložkou CO2, oblačná pokrývka siahajúca až do výšky 60 km a nemerateľné magnetické pole. Bolo zmerané, že hustota kozmického prachu v okolí Venuše je nižšia ako v okolí Zeme. Z trajektórie preletu bola odhadnutá hmotnosť Venuše. Sledovanie sondy sa využilo na spresneniu hodnoty astronomickej jednotky.

1962-12-27

  • Sonda dosiahla perihélium vo vzdialenosti 105 464 560 km.

1963-01-03

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mariner 2

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mariner_2&oldid=5945107“