František Benda (skladateľ): Rozdiel medzi revíziami
d preklepy |
d preklepy |
||
Riadok 31: | Riadok 31: | ||
== Dielo == |
== Dielo == |
||
Ako huslista sa Benda vyznačoval brilantnou virtuozitou a neobyčajne spevným tónom, celkovou hudobnosťou a vnímavosťou. Ako autor uplatňoval živé prvky [[Česko|českej]] svetskej melodiky a rytmiky, čím sa odpútal od svojich hlavných vzorov [[Antonio Vivaldi|Vivaldiho]] a [[Giuseppe Tartini|Tartiniho]]. Rozvíja melodickosť a spevnosť, hlavne v adagiových vetách, a v husľových skladbách dochádza až k náznakom sonátovej formy. Vedľa [[Jan Václav Stamic|Stamica]] sa jediný dopracoval osobitého slohu v husľovej hre, nezávislého |
Ako huslista sa Benda vyznačoval brilantnou virtuozitou a neobyčajne spevným tónom, celkovou hudobnosťou a vnímavosťou. Ako autor uplatňoval živé prvky [[Česko|českej]] svetskej melodiky a rytmiky, čím sa odpútal od svojich hlavných vzorov [[Antonio Vivaldi|Vivaldiho]] a [[Giuseppe Tartini|Tartiniho]]. Rozvíja melodickosť a spevnosť, hlavne v adagiových vetách, a v husľových skladbách dochádza až k náznakom sonátovej formy. Vedľa [[Jan Václav Stamic|Stamica]] sa jediný dopracoval osobitého slohu v husľovej hre, nezávislého od talianskej tradície; v kompozičnom štýle je považovaný za predchodcu klasicizmu, patril však skôr ku konzervatívnemu skladateľskému prúdu, ktorý sa nikdy plne neodpútal od [[Baroková hudba|barokového]] štýlu. Zložil 15 husľových koncertov a viac než sto ďalších skladieb pre sólové husle ([[sonáta|sonáty]], [[sonáta|triové sonáty]], [[capriccio|capriccia]]). V [[symfónia|symfóniách]] dodržuje vtedy obľúbený trojvetný typ barokovej symfónie [[neapol]]skej. |
||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
Verzia z 23:16, 4. december 2015
František Benda | |
český skladateľ a husľový virtuóz | |
Narodenie | 22. november 1709 Benátky nad Jizerou, Čechy |
---|---|
Úmrtie | 7. marec 1786 (76 rokov) Postupim, v dnešnom Nemecku |
Odkazy | |
Commons | František Benda |
František Benda (* 22. november 1709 – † 7. marec 1786) bol český skladateľ a husľový virtuóz obdobia raného klasicizmu.
Životopis
František Benda (starší brat skladateľa Jiřího Antonína Bendu) pochádzal z tkáčskej a muzikantskej rodiny. Jeho otec, tajný evanjelik, bol písmak. František hudobné vzdelanie získal v Prahe u jezuitov a Drážďanoch. Pôsobil postupne v šľachtických kapelách vo Viedni, Varšave a Berlíne. V roku 1733 sa stal členom kapely pruského kráľa Friedricha II.. František sa v kapele vypracoval, roku 1740 sa stal primášom a v roku 1771 koncertným majstrom pruskej dvorskej kapely. Kráľ Friedrich sa na jeho prosbu postaral o presídlenie celej rodiny trpiacej náboženským útlakom (rodičia aj súrodenci) do Berlína.[1].
Dielo
Ako huslista sa Benda vyznačoval brilantnou virtuozitou a neobyčajne spevným tónom, celkovou hudobnosťou a vnímavosťou. Ako autor uplatňoval živé prvky českej svetskej melodiky a rytmiky, čím sa odpútal od svojich hlavných vzorov Vivaldiho a Tartiniho. Rozvíja melodickosť a spevnosť, hlavne v adagiových vetách, a v husľových skladbách dochádza až k náznakom sonátovej formy. Vedľa Stamica sa jediný dopracoval osobitého slohu v husľovej hre, nezávislého od talianskej tradície; v kompozičnom štýle je považovaný za predchodcu klasicizmu, patril však skôr ku konzervatívnemu skladateľskému prúdu, ktorý sa nikdy plne neodpútal od barokového štýlu. Zložil 15 husľových koncertov a viac než sto ďalších skladieb pre sólové husle (sonáty, triové sonáty, capriccia). V symfóniách dodržuje vtedy obľúbený trojvetný typ barokovej symfónie neapolskej.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Benda (skladateľ)
Referencie
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku František Benda na českej Wikipédii.
- ↑ BARTOŠ, Josef; KOVÁŘOVÁ, Stanislava; TRAPL, Miloš. Osobnosti českých dějin. Olomouc : ALDA, 1995. ISBN 80-85600-39-0. Kapitola Josef Masopust, s. 222-223.