Benedikt z Nursie

Sv. Benedikt z Nursie, freska od Fra Angelica, kostol San Marco, Florencia

Svätý Benedikt z Nursie alebo svätý Beňadik (* okolo 480, Nursia (Norcia) v Umbrii, Taliansko – † okolo 547, Monte Cassino) bol zakladateľ západoeurópskeho mníšstva.

Vzdelanie nadobudol v Ríme, potom viedol asketický život v Sabínskych horách, striedavo žil ako pustovník a ako predstavený pustovníkov, až r. 529 založil prvý samostatný západoeurópsky kláštor Mons Casinus (Monte Cassino), z ktorého sa benediktínsky rád rozšíril po celej Európe a ovplyvnil aj všetky ostatné rády.

Bol to kláštor s jasne stanovenými pravidlami - regulami. V ich rámci bola zahrnutá povinnosť vzdelávania. Kláštor ako vzdelávacia inštitúcia mal dve oddelenia: vonkajšie (určené na vzdelávanie laikov - synov bohatých feudálov) a vnútorné (na vzdelávanie mníchov).

Pretože sv. Benedikt si neobyčajne vážil antickú literatúru a dával ju vo svojom kláštore opisovať, boli tu založené základy pre rozvoj poantickej kultúry v Európe.

Príbeh:

Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Študoval v Ríme kde ho sprevádzala jeho pestúnka. V Ríme ale doznievala dekadencia a tak tam neostal. Usadili sa v okolí Subiaco. Pestúnka bola doma a nedopatrením jej sito spadlo na zem a rozbilo sa. Plakala lebo to bolo požičané. Benedikt si kľakol a modlil sa a nádoba sa spojila. Nechcel ale žiť v sláve, ktoré mu sito prinieslo a tak sa stiahol do hôr.

Žil ako pustovník. Stretol tam ďalšieho pustovníka, ktorý mu pomohol dal mu rúcho a ukázal mu jaskyňu. Prvé mesiace sa oňho staral mních Romanus. Do košíka pozbieral časť svojho jedla, a tak sa aj obetoval. Spúšťal mu to do jaskyne na lane so zvončekom. Diabol bol žiarlivý keď prichádzal Romanus, a tak hádzal skalu aby Benedikt nepočul zvonček.

Eremiti keď boli dlho sami, mali často halucinácie a vidiny a bolo len na nich, či to vydržia. Prišli za ním mnísi keď im zomrel opát a prosili ho aby sa stal Benedikt ich novým opátom. Odmietol ale presvedčovali ho a tak zvolil. Bol to síce milý ale aj prísny muž na základe pravidiel. Mnísi takým životom ale moc nežili. Nepáčilo sa im to a začali sa navzájom obviňovať kto za to môže, že žijú takým životom. Nakoniec sa rozhodli, že ho zabijú otrávením. Benedikt vraj vedel predvídať budúcnosť, a tak vedel, že ho chcú otráviť. Prežehnal pohár z jedom a ten pukol. Druhý pokus o vraždu chcel Florentius lebo chcel byť opátom. Chcel ho otráviť chlebom. Chodil do jedálne havran za Benediktom a ten chlieb odniesol preč, Benedikt mu ho dal lebo vedel, že je otrávený. Po neúspešnom pokuse Florentius usporiadal obscénnosti aby zviedol celú komunitu Benediktovu. Tak Benedikt zobral svojich ľudí, odišiel preč na Montecassino.

Prijal Placida a Maura. Po príchode na Montecassino začali stavať kláštor. Keď sa modlil prišiel za ním diabol a hovorí mu, že odvedie jeho bratov preč. Benedikt šiel varovať bratov. Hneď nato zavalil jedného mnícha múr. Mnísi odniesli mŕtveho brata za Benediktom. Ten sa modlil a on ožil.

Mal sestru Scholastiku, ktorá žila pod Montecassinom. Keď si myslela, že ide zomrieť, zavolala si brata. Modlila sa aby sa niečo stalo aby ostal aj cez noc. Prišiel veľký lejak, ktorý mu zabránil sa mu vrátiť. Na druhý deň videl holubicu, ktorá bola duša Scholastiky (atribút Scholastiky: holubica na knihe).

Keď Benedikt zomieral mal horúčku ale chcel sa modliť v kaplnke kde aj zomrel pri modlitbe. Dvaja bratia mali vidinu cesty z cely do neba s kobercami a fakľami, kde stála postava, ktorá im povedala, že po tej ceste vystúpil sv. Benedikt.

Literatúra

• "Dňa 14. marca: Svätý Benedikt." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 158-164. ISBN 80-7165-381-0

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Benedikt z Nursie
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Benedikt z Nursie

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.