Fra Angelico

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Fra Angelico
Ján z Fiesole
Luca Signorelli, Predica e fatti dell’Anticristo (detail), cca 1501, freska, Orvietsky dóm, Orvieto
Luca Signorelli, Predica e fatti dell’Anticristo (detail), cca 1501, freska, Orvietsky dóm, Orvieto
Biografické údaje
Rodné meno Guido/Guidolinus di Pietro
Narodenie koniec 14. storočia
Vicchio, Florentská republika
Úmrtie 18. február 1455
Rím, Pápežský štát
Pochovaný Santa Maria sopra Minerva
Svätenia
Cirkev rímskokatolícka
Rehoľník
Rehoľa Rehoľa kazateľov (OP)
(dominikáni)
Vstup cca 1420
Kňaz
Kňazská vysviacka ?
Svätec
Blahorečenie 3. október 1982
(schválenie úcty)
Ján Pavol II.
Dátum sviatku 18. február
V cirkvách rímskokatolícka (Rehoľa kazateľov)
Patrón umelcov
Odkazy
Spolupracuj na Commons Fra Angelico

Blahoslavený Ján z Fiesole, lepšie známy ako Fra Angelico alebo Angelik (tal. il Beato Angelico), krstným menom Guido alebo Guidolinus (* koniec 14. storočia, Vicchio – † 18. február 1455, Rím) bol florentský rehoľník – dominikán a maliar. Preslávil sa nezvyčajným nadaním, ale aj svätým spôsobom života; bol pokorný, prostý a skromný.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa koncom 14. storočia v dedine Vicchio ako Guido alebo Guidolinus. V mladom veku sa vyučil maliarstvu vo Florencii. Neskôr so svojím bratom Benediktom vstúpil do konventu Rehole kazateľov – dominikánov vo Fiesole. Okolo roku 1420 prijal rehoľný habit z rúk bl. Jána Dominiciho.

Po kňazskom svätení bol dva razy vikárom a potom prior konventu vo Fiesole. V tomto konvente zanechal mnoho oltárnych obrazov z rokov 1425 – 1438, keď tu pôsobil. Po prosbe priora konventu sv. Marka vo Florencii tiež vyzdobil celú budovu tohto kláštora (1439 – 1445).

Pápež Eugen IV. ho pozval do Ríma, aby vymaľoval jednu kaplnku v Bazilike svätého Petra (starej) a v Apoštolskom paláci. Taktiež vyzdobil súkromnú kaplnku (Kaplnka Mikuláša V.) a pracovňu pápeža Mikuláša V., ktorý mal Angelika vo veľkej úcte. Jeho ďalšie diela môžeme nájsť v konvente sv. Dominika v Cortone (1438) a v katedrále v Orviete (1447).

Pápež Eugen IV. ho chcel vymenovať za arcibiskupa Florencie, ale Angelik namiesto seba navrhol sv. Antonína Florentského.

Fra Angelico zomrel v dominikánskom konvente pri bazilike Santa Maria sopra Minerva v Ríme v povesti svätosti 18. februára 1455. V tomto kostole je tiež pod mramorovým náhrobkom s jeho podobizňou pochovaný.

Úcta[upraviť | upraviť zdroj]

Po smrti Fra Angelica ho nazvali blahoslaveným Angelikom, napriek tomu, že oficiálne blahorečený v tom čase nebol. Jeho liturgickú úctu potvrdil až pápež sv. Ján Pavol II. 3. októbra 1983 pre Rehoľu kazateľov (dominikánov).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Liturgia hodín – 18. februára 2017; Bl. Jána (Angelika) z Fiesole, kňaza; ľubovoľná spomienka (pre Rehoľu kazateľov — dominikánov (OP)) [online]. lh.kbs.sk, [cit. 2017-08-25]. Dostupné online.