Juliova množina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Otm (diskusia | príspevky)
Otm (diskusia | príspevky)
Riadok 11: Riadok 11:
Ak nediverguje, bod <math>z</math> patrí do množiny. Výpočet vyzerá veľmi ľahko: Skúmané číslo <math>z</math> je umocnené a je k nemu pripočítaná konštanta ''c''. Ak je výsledok v [[Absolútna hodnota (reálne a komplexné číslo)|absolútnej hodnote]] väčší ako 2, bod nepatrí do množiny. Ak je menší, [[iterácia]] sa zopakuje. Ak ani po niekoľkých opakovaniach výsledok nepresiahne hodnotu 2, bod patrí do Juliovej množiny. Na počte vykonaných iterácií (v ideálnom prípade [[nekonečno]]) závisí ostrosť detailov zobrazenej množiny. Podľa počtu iterácií, po ktorých absolútna hodnota bodu <math>z_{n+1}</math> prekročí 2, možno bodu <math>z_0</math> priradiť farbu a získať tak rôzne farebné prechody, hoci by správne graf Juliovej množiny mal byť dvojfarebný (patrí / nepatrí).
Ak nediverguje, bod <math>z</math> patrí do množiny. Výpočet vyzerá veľmi ľahko: Skúmané číslo <math>z</math> je umocnené a je k nemu pripočítaná konštanta ''c''. Ak je výsledok v [[Absolútna hodnota (reálne a komplexné číslo)|absolútnej hodnote]] väčší ako 2, bod nepatrí do množiny. Ak je menší, [[iterácia]] sa zopakuje. Ak ani po niekoľkých opakovaniach výsledok nepresiahne hodnotu 2, bod patrí do Juliovej množiny. Na počte vykonaných iterácií (v ideálnom prípade [[nekonečno]]) závisí ostrosť detailov zobrazenej množiny. Podľa počtu iterácií, po ktorých absolútna hodnota bodu <math>z_{n+1}</math> prekročí 2, možno bodu <math>z_0</math> priradiť farbu a získať tak rôzne farebné prechody, hoci by správne graf Juliovej množiny mal byť dvojfarebný (patrí / nepatrí).


==Príklady Juliovych mnoožín==
==Príklady Juliovych množín==
<gallery>
<gallery>
Image:JULIA2.jmb.jpg|<center>f(z) = z<sup>2</sup> + 0.279</center>
Image:JULIA2.jmb.jpg|<center>f(z) = z<sup>2</sup> + 0.279</center>

Verzia z 15:08, 15. august 2016

Juliova množina,
Mapa 221 Juliových množín
Rôzne Juliove množiny v závislosti na parametri c a porovna nie polohy tohto parametra v komplexnej rovine a mandelbrotovej množine

Juliova množina je množina všetkých bodov v komplexnej rovine, pre ktoré postupnosť , kde je ľubovoľné komplexné číslo, nediverguje. Hranice takejto množiny tvoria fraktál. Prvýkrát boli tieto množiny popísané francúzskymi matematikmi Gastonom Juliom a Pierrom Fatom.

Konštrukcia

Juliove množiny možno zostrojiť jednoducho. Zvolíme ľubovoľné komplexné číslo c, ktoré bude charakterizovať množinu. Pre každý bod z (formálne ) komplexnej roviny zistíme, či neustálym umocňovaním a pripočítaním konštanty c diverguje:

Ak nediverguje, bod patrí do množiny. Výpočet vyzerá veľmi ľahko: Skúmané číslo je umocnené a je k nemu pripočítaná konštanta c. Ak je výsledok v absolútnej hodnote väčší ako 2, bod nepatrí do množiny. Ak je menší, iterácia sa zopakuje. Ak ani po niekoľkých opakovaniach výsledok nepresiahne hodnotu 2, bod patrí do Juliovej množiny. Na počte vykonaných iterácií (v ideálnom prípade nekonečno) závisí ostrosť detailov zobrazenej množiny. Podľa počtu iterácií, po ktorých absolútna hodnota bodu prekročí 2, možno bodu priradiť farbu a získať tak rôzne farebné prechody, hoci by správne graf Juliovej množiny mal byť dvojfarebný (patrí / nepatrí).

Príklady Juliovych množín

Pozri aj

Externé odkazy