Genetika: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Veľkosť nezmenená ,  pred 4 rokmi
d
chýba zhrnutie úprav
d (Verzia používateľa 85.237.234.77 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 95.105.203.46)
d
'''Genetika''' je disciplína [[biológia|biológie]],
ktorá skúma [[dedičnosť]] a [[premenlivosť]]. Genetiku založil [[Gregor Mendel|Johann Gregor Mendel]], ktorý [[1865]] vyslovil prvé pravidlá o dedení znakov a vlastností.
Patrí medzi biologické vedy a vydelujedelí sa podľa hľadiska štúdia organizmov (podobne ako [[anatómia]] alebo [[fyziológia]]). Sleduje variabilitu, rozdielnosť a prenos druhových a dedičných znakov medzi rodičmi a potomkami aj medzi potomkami navzájom. Jej história sa začala písať až v 19. storočí. K veľkému rozvoju došlo v druhej polovici 20. storočia a dá sa očakávať, že rýchly rozvoj bude pokračovať aj v 21. storočí. Okrem lekárstva nachádza genetika využitie v pestovateľstve nových odrôd [[rastlina|rastlín]] rovnako ako pri chove (nielen) hospodárskych zvierat. S rozvojom [[biotechnológia|biotechnológií]] a genetického inžinierstva sa objavujú aj geneticky upravené hospodárske rastliny, ktoré sa stávajú [[ekológia|ekologickou]] a [[etika|etickou]] otázkou. Poznatky genetiky sú veľmi dôležité v evolučnej [[biológia|biológii]].
 
Veľký význam pre človeka má lekárska respektíve [[klinická genetika]]. Skúma človeka, rôzne genetické choroby, ich početnosť a genetickú determináciu istých ľudských znakov. Dnes sa tiež už stále častejšie môžeme stretnúť s genetickým poradenstvom, najmä pri plánovaní potomkov a prevencii vrodených vývojových vád.
Genetika sa uplatňuje pri výskume [[rakovina|rakovinnéhorakovinového bujeníbujnenia]], [[imunita|imunitného systému]], imunitných reakcií a v mikrobiologickom výskume.
Samostatnou kapitolou sa potom stáva [[klonovanie]], kde sa objavujú ekologické a etické otázky už pri klonovaní zvierat, a nie to ešte pri klonovaní človeka. ÚplnuÚplnú revolúciu v medicíne potom môže priniesť ovládnutie génovej terapie.
 
Genetika je jednou z najdôležitějšíchnajdôležitejších (respektíve priamo najdôležitejšia) teoretických [[veda|vied]] z hľadiska popisu akejkoľvek živej sústavy. V genetickej informácii je počiatok každého súčasného živého [[organizmus|organizmu]]. Genetická informácia určuje budúcu anatomickú stavbu organizmu, určuje aké látky budú súčasťou biochemických a fyziologických procesov v organizme a v neposlednej rade je nezameniteľnou súčasťou pohlavného aj nepohlavného rozmnožovania.
 
Dnes sa už nedá nespomenúť význam genetiky vo forenzných metódach. Genetické testy pomáhajú pri usvedčovaní zločincov, pri identifikácii telesných pozostatkov alebo stratených osôb. V súčasnej dobe tiež prichádzajú do módy genetické testy otcovstva.
* [[1920]] zistilo sa, že v mechanizme prenosu dedičných vlastností hrajú úlohu chromozómy
* [[1944]] prvýkrát sa s dedičnosťou spája DNA
* [[1951]] bola získaná prvá ostrá rontgenováröntgenová snímka DNA
* [[1953]] [[Crick]] a [[Watson]] popisujú štruktúru DNA
* [[1966]] zisťuje sa, že DNA sa okrem chromozómu nachádza aj v mito-chondriáchmitochondriách (mimo bunkového jadra)
* [[1969]] izoluje sa prvý gén
* [[1970]] je vyrobený prvý umelý gén
4 290

úprav

Navigačné menu