Kumáni (západní Kypčakovia)

Kumáni alebo Plavci alebo Polovci (zriedkavo, najmä pre tých, čo sa usadili v Uhorsku aj Kúnovia či Kúni; po turkicky Quman, Qun - "stepní"; maď. Kun(ok); lat. Cuni, Cumani; gr. Koumanoi; v strednej hornej nemčine Valwen, Falben - "plaví"; po starorusky Polovci - "stepní"; po staročesky Plavci; po arménsky Xartešk'n - "plaví") boli západné kmene Kypčakov (Kipčakov), známe tým, že sa časť z nich vo vrcholnom stredoveku dostala do strednej Európy.

Mnohí autori považujú názov Kumáni (Plavci, Polovci) len za alternatívne označenie pre všetkých Kypčakov, ktoré sa používalo v západných textoch - k tomu pozri Kypčakovia. Iní autori proste konštatujú, že vzťah pojmov Kumáni a Kypčakovia je sporný.

Dejiny Kumánov

Na začiatku 11. stor. časť Kypčakov/Kumánov prenikla do Čiernomoria a na severný Kaukaz, neskôr aj do strednej a južnej Európy (Bulharsko, Krym), zvyšok ostal na v Čiernomorí. V 13. stor. tzv. bieli Kumáni ušli pred Tatármi do Uhorska (pozri Mongolský (nesprávne tatársky) vpád do Uhorska), kde ich aj s vládcom Kutenom prijal Belo IV. a usadil medzi Dunajom a Tisou.  Jazyk Kypčakov (Kumánov) bol príbuzný kirgizštine a kazaštine, ale oficiálne sú (stav v 80. rokoch 20. storočia) vedení ako Uzbeci. Medzi Dunajom a Tisou sa postupne zmaďarizovali.

Zdroje

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Kumanen in: Lexikon des Mittelalters
• VÁMBERY, H.: Der Ursprung der Magyaren, 1882 [1]
• [2], [3]
• SINOR, D.:The Cambridge history of early Inner Asia [4]
• [5]
• Marek, M.: Národnosti Uhorska, 2011