Samuel Libai: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Armin (diskusia | príspevky)
2 027 editací
opravený rok úmrtia podľa odbornej literatúry
Značky: prvá úprava redaktora bez zdroja vizuálny editor
Riadok 11: Riadok 11:


'''Samuel Libai''' tiež '''Samuel Libay''' (* [[11. marec]] [[1782]], [[Modra]] – † [[7. august]] [[1866]]<ref>GLOCKO, F.: ''Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka.'' Banská Bystrica : Stredoslovenské múzeum, 2018, s. 39.</ref>, [[Banská Bystrica]]) bol slovenský [[zlatník]].
'''Samuel Libai''' tiež '''Samuel Libay''' (* [[11. marec]] [[1782]], [[Modra]] – † [[7. august]] [[1866]]<ref>GLOCKO, F.: ''Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka.'' Banská Bystrica : Stredoslovenské múzeum, 2018, s. 39.</ref>, [[Banská Bystrica]]) bol slovenský [[zlatník]].

''Samuel Libay bol významnou osobnosťou mesta Banská Bystrica. Počas svojej zlatníckej kariéry bol majstrom, cechmajstrom, vychoval budúcich zlatníkov a svoju prajnosť prezentoval aj v sociálnej oblasti. Svojim dielom dokázal nenahraditeľnosť a jedinečnosť ručnej zlatníckej práce v období, keď v súťaži s lacnejšou strojovou výrobou strácala svoje pozície. Jeho práce svedčia o poctivej remeselnej príprave, sú dokladom jeho zručnosti, zlatníckeho majstrovstva, ale aj schopnosti umeleckého pozorovania.''


== Rodina ==
== Rodina ==
Riadok 20: Riadok 22:


== Životopis ==
== Životopis ==
'''Roky mladosti'''
Vyučil sa u Johanna Michaela Tirtscha v [[Bratislava|Bratislave]], v roku [[1801]] sa stal tovarišom a ostal ešte rok v službe u svojho majstra Tirtscha. Povinnú vandrovku absolvoval v rokoch 1803 - 1805 vo [[Viedeň|Viedni]]. Po skončení vandrovky sa v roku 1805 usadil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. V roku [[1807]] vstúpil ako člen do zlatníckeho cechu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde sa spomína v rokoch [[1833]], [[1835]], [[1845]], a [[1858]] ako cechmajster. Bol tiež čestným členom zlatníckeho cechu v [[Budapešť|Budapešti]] a vo [[Viedeň|Viedni]].

Samuel Libay, ml. (tiež ''Sámuel von Libay, Libaÿ, Libóy, Libai, Liebei, Libei)'' sa narodil 11. marca 1782 v Modre, v rodine miestneho zlatníka ''Samuela Libaya'' (1755 – 1818) a ''Alžbety'' rod''. Rázga'' (1753 – 1826). Krstnými rodičmi mu boli modranskí mešťania – mäsiar Imrich Wolesch s manželkou Juditou a Ján Oblátkas s manželkou Teréziou. Keď mal Samuel 6 rokov, rodina sa presťahovala do neďalekého Pezinka.

'''Prvé kroky k zlatníckemu remeslu'''

Ako 16-ročný sa začal učiť za zlatníka v bratislavskej v dielni Jána Michala Tirtscha (tiež ''Johann Michael Turtsch, Tirsch''), rodáka zo šarišských Lipian a žiaka banskobystrického majstra zlatníka Samuela Hallera. Ako 19-ročný (1801) sa stal zlatníckym tovarišom. V listinách bratislavského zlatníckeho cechu sa zachoval záznam, v ktorom sa píše „''o prepustení učňa Samuela Libaya zo stavu učňovského''“ a v zápise z 28. júna 1801 je zmienka, že „''majster Tirtsch a cech prepúšťajú Samuela Libaya na stupeň tovariša''.“

'''Samuel Libay prichádza do Banskej Bystrice'''

Po dokončení povinnej vandrovky sa Samuel Libay v roku 1805 usadil natrvalo v Banskej Bystrici. Slobodné kráľovské mesto sa stalo 23-ročnému mladému zlatníkovi celoživotným bydliskom a zlatníckym pracoviskom. Tu vytvoril svoje významné diela, ktoré mesto reprezentovali na významnej Mileniárnej výstave v Budapešti a Svetovej výstave v Paríži.

'''Majstrom zlatníckeho cechu a mešťanom mesta'''

Samuel Libay mal 25 rokov, keď vstúpil 15. augusta 1807 do banskobystrického zlatníckeho cechu. Z dobového dokumentu sa dozvedáme, že na zasadanie cechu sa dostavil s výučným listom a s ručiteľom, banskobystrickým stolárskym majstrom Ondrejom Grillom (tiež ''Andreas Grillus''). Preukázal zvládnutie zlatníckej profesie, povinné absolvovanie vandrovky a predniesol prosbu, aby mu cech na základe zvyklostí udelil majstrovské právo a prijal ho medzi cechových majstrov. Ako majstrovskú prácu predložil ''striebornú vysokú kávovú kanvicu podľa súčasnej módy s dvojitou bordúrou o váhe 32,5 lóta''. Do pokladne vložil kapitál 50 zlatých a za dve zvolania cechu zaplatil 2 zlaté.

'''Dielo Samuela Libaya'''

Úžitkové aj umelecké predmety z dielne Samuela Libaya sa nachádzajú v slovenských, maďarských múzeách a súkromných zbierkach. Ich vznik inšpirovala príroda (''roháče, kobylky, muchy, komáre'') a jemná technika filigránu pripomína krehké japonské umelecké diela. Technikou, podobnou benátskej či bruselskej čipke, vyrábal Libay aj drobné ozdobno - úžitkové predmety (''spony, ihlice, brošne, vinety, schránky, krstné medailóny'') a veľké plastiky a busty.

Medzi jeho vrcholné diela patria: ''Glabitsov pokál'' (1835), filigránova ''soška cisára Napoleona I.'' (1847) a filigránova ''busta cisára Františka I''. (1840).

'''Nezabúdal ani na výchovu zlatníckeho dorastu'''

Samuel Libay počas svojej činnosti umeleckého zlatníka a strieborníka vychoval 14 budúcich zlatníkov. Patrili medzi nich: Pavol Kupec, Pavol Libay, Daniel Škultéty, Karol Miškovský, Alojz Herritz, Mikuláš Malagreda, Michal Schnell, Jakub Trauer, Karol Ľudovít Libay, Ján Nepomuk Zollner, Ján Wünsch, Ferdinand Reimlinger, Samuel Lettner a Karol Herman Teodor Lindtner. Niektorí z nich boli dôstojnými pokračovateľmi umenia svojho majstra a učiteľa.

R'''odinný život'''


Do manželstva vstúpil Samuel Libay ako 29-ročný a za manželku si zobral 26. augusta 1811 v Bratislave 20-ročnú ''Frederiku Schröppel'' (1789 – 1862, tiež ''Anna Rosina Friederica Carolina Schrőpl, Schrőppl, Schrőp, Schreppel''), dcéru mlynárskeho majstra Pavla Schröppela a manželky Barbory, rod. Haas. Schröppelovci pochádzali z bavorského mesta Erlangen. Na svadbe bol mladému zlatníkovi svedkom Andrej Czilchert, waldbürger z Banskej Bystrice, svedkom nevesty bol Gottlieb Zendy, obchodník z Bratislavy. Manželia Libayovci mali 6 detí, prvým dieťaťom bol ''Augustín Teofil'', budúci lekár, po ňom prišli v Banskej Bystrici na svet ''Karol Ľudovít'', budúci významný maliar a vedutista, ''Terézia Frederika'', ''Augusta Ludovika'', ''Viliam Móric'' a posledným potomkom bol ''Samuel Adolf''.
V Banskej Bystrici vyrábal najmä tepané strieborné [[pokál]]y, neskôr [[filigrán]]ske práce. Vynikol v technike filigránskej čipkoviny, ktorú uplatnil v úžitkových a ozdobných predmetoch (tabatierky, gombíky) a pri veľkých plastikách [[Napoleon I.|Napoleona I.]] (vznikla v roku [[1847]]) a cisára Františka I. (vznikla v roku [[1840]]) (obe v zbierkach Národného múzea vo [[Viedeň|Viedni]]). Jeho diela sú aj v múzeu a v evanjelickom kostole v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], v SNM v [[Bratislava|Bratislave]].


Samuel Libay zomrel 7. augusta 1866 vo veku 84 rokov. Pochovaný je v rodinnej hrobke na miestnom evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.
== Dielo ==
* pokál sudcu Glabitsa ([[1835]])
* strieborný pokál kováčskeho cechu (1838)
* busta cisára Františka I. (1840)
* model slávobrány pre Banskú Bystricu ([[1846]])
* soška cisára Napoleona I. (1847)


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 09:42, 28. júl 2019

Samuel Libai
slovenský zlatník
Narodenie11. marec 1782
Modra
Úmrtie7. august 1866 (84 rokov)
Banská Bystrica

Samuel Libai tiež Samuel Libay (* 11. marec 1782, Modra – † 7. august 1866[1], Banská Bystrica) bol slovenský zlatník.

Samuel Libay bol významnou osobnosťou mesta Banská Bystrica. Počas svojej zlatníckej kariéry bol majstrom, cechmajstrom, vychoval budúcich zlatníkov a svoju prajnosť prezentoval aj v sociálnej oblasti. Svojim dielom dokázal nenahraditeľnosť a jedinečnosť ručnej zlatníckej práce v období, keď v súťaži s lacnejšou strojovou výrobou strácala svoje pozície. Jeho práce svedčia o poctivej remeselnej príprave, sú dokladom jeho zručnosti, zlatníckeho majstrovstva, ale aj schopnosti umeleckého pozorovania.

Rodina

  • otec: Samuel Libai (1755 - 1818), zlatník, evanjelického náboženstva
  • matka: Alžbeta rod. Razgová (1753 - 1826), druhá manželka Samuela Libaia st.
  • brat: Pavol Libai (1799 - 1875), zlatník
  • manželka: Frederika rod. Schröppelová (1789 - 1862)
  • deti: Gustáv Teofil Libai (1812 - 1853), Karol Ľudovít Libai (1814 - 1888), známy vedutista, Terézia Frederika Libaiová (1819 - 1906), Augusta Ľudovíta Libaiová (1821 - 1893), Viliam Móric Libai (1822 - 1823), Samuel Adolf Libai (1825 - 1825)[2]

Životopis

Roky mladosti

Samuel Libay, ml. (tiež Sámuel von Libay, Libaÿ, Libóy, Libai, Liebei, Libei) sa narodil 11. marca 1782 v Modre, v rodine miestneho zlatníka Samuela Libaya (1755 – 1818) a Alžbety rod. Rázga (1753 – 1826). Krstnými rodičmi mu boli modranskí mešťania – mäsiar Imrich Wolesch s manželkou Juditou a Ján Oblátkas s manželkou Teréziou. Keď mal Samuel 6 rokov, rodina sa presťahovala do neďalekého Pezinka.

Prvé kroky k zlatníckemu remeslu

Ako 16-ročný sa začal učiť za zlatníka v bratislavskej v dielni Jána Michala Tirtscha (tiež Johann Michael Turtsch, Tirsch), rodáka zo šarišských Lipian a žiaka banskobystrického majstra zlatníka Samuela Hallera. Ako 19-ročný (1801) sa stal zlatníckym tovarišom. V listinách bratislavského zlatníckeho cechu sa zachoval záznam, v ktorom sa píše „o prepustení učňa Samuela Libaya zo stavu učňovského“ a v zápise z 28. júna 1801 je zmienka, že „majster Tirtsch a cech prepúšťajú Samuela Libaya na stupeň tovariša.“

Samuel Libay prichádza do Banskej Bystrice

Po dokončení povinnej vandrovky sa Samuel Libay v roku 1805 usadil natrvalo v Banskej Bystrici. Slobodné kráľovské mesto sa stalo 23-ročnému mladému zlatníkovi celoživotným bydliskom a zlatníckym pracoviskom. Tu vytvoril svoje významné diela, ktoré mesto reprezentovali na významnej Mileniárnej výstave v Budapešti a Svetovej výstave v Paríži.

Majstrom zlatníckeho cechu a mešťanom mesta

Samuel Libay mal 25 rokov, keď vstúpil 15. augusta 1807 do banskobystrického zlatníckeho cechu. Z dobového dokumentu sa dozvedáme, že na zasadanie cechu sa dostavil s výučným listom a s ručiteľom, banskobystrickým stolárskym majstrom Ondrejom Grillom (tiež Andreas Grillus). Preukázal zvládnutie zlatníckej profesie, povinné absolvovanie vandrovky a predniesol prosbu, aby mu cech na základe zvyklostí udelil majstrovské právo a prijal ho medzi cechových majstrov. Ako majstrovskú prácu predložil striebornú vysokú kávovú kanvicu podľa súčasnej módy s dvojitou bordúrou o váhe 32,5 lóta. Do pokladne vložil kapitál 50 zlatých a za dve zvolania cechu zaplatil 2 zlaté.

Dielo Samuela Libaya

Úžitkové aj umelecké predmety z dielne Samuela Libaya sa nachádzajú v slovenských, maďarských múzeách a súkromných zbierkach. Ich vznik inšpirovala príroda (roháče, kobylky, muchy, komáre) a jemná technika filigránu pripomína krehké japonské umelecké diela. Technikou, podobnou benátskej či bruselskej čipke, vyrábal Libay aj drobné ozdobno - úžitkové predmety (spony, ihlice, brošne, vinety, schránky, krstné medailóny) a veľké plastiky a busty.

Medzi jeho vrcholné diela patria: Glabitsov pokál (1835), filigránova soška cisára Napoleona I. (1847) a filigránova busta cisára Františka I. (1840).

Nezabúdal ani na výchovu zlatníckeho dorastu

Samuel Libay počas svojej činnosti umeleckého zlatníka a strieborníka vychoval 14 budúcich zlatníkov. Patrili medzi nich: Pavol Kupec, Pavol Libay, Daniel Škultéty, Karol Miškovský, Alojz Herritz, Mikuláš Malagreda, Michal Schnell, Jakub Trauer, Karol Ľudovít Libay, Ján Nepomuk Zollner, Ján Wünsch, Ferdinand Reimlinger, Samuel Lettner a Karol Herman Teodor Lindtner. Niektorí z nich boli dôstojnými pokračovateľmi umenia svojho majstra a učiteľa.

Rodinný život

Do manželstva vstúpil Samuel Libay ako 29-ročný a za manželku si zobral 26. augusta 1811 v Bratislave 20-ročnú Frederiku Schröppel (1789 – 1862, tiež Anna Rosina Friederica Carolina Schrőpl, Schrőppl, Schrőp, Schreppel), dcéru mlynárskeho majstra Pavla Schröppela a manželky Barbory, rod. Haas. Schröppelovci pochádzali z bavorského mesta Erlangen. Na svadbe bol mladému zlatníkovi svedkom Andrej Czilchert, waldbürger z Banskej Bystrice, svedkom nevesty bol Gottlieb Zendy, obchodník z Bratislavy. Manželia Libayovci mali 6 detí, prvým dieťaťom bol Augustín Teofil, budúci lekár, po ňom prišli v Banskej Bystrici na svet Karol Ľudovít, budúci významný maliar a vedutista, Terézia Frederika, Augusta Ludovika, Viliam Móric a posledným potomkom bol Samuel Adolf.

Samuel Libay zomrel 7. augusta 1866 vo veku 84 rokov. Pochovaný je v rodinnej hrobke na miestnom evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.

Referencie

  1. ↑ GLOCKO, F.: Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka. Banská Bystrica : Stredoslovenské múzeum, 2018, s. 39.
  2. ↑ Biografické údaje doplnené podľa rodostromu rodiny, uverejneného v knihe: GLOCKO, F.: Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka. Banská Bystrica : Stredoslovenské múzeum, 2018, zadná väzba knihy.

Literatúra

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Samuel_Libai&oldid=6873540“