Delenia Poľska: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Po druhom delení začalo odchádzať do zahraničia veľké množstvo emigrantov. Medzi tými, ktorí v Poľsku zostali, vznikali rôzne ilegálne sprisahanecké pronárodné organizácie rôznych smerov.
 
24. marca [[1794]] vyhlásil [[Tadeusz Kościuszko]] na krakovskom námestí [[Kościuszkovo povstanie|povstanie]] pod heslom "''Voľnosť, územnú celistvosť, samostatnosť''". Povstanie dosiahlo spočiatku veľké úspechy. Povstalci rokovali o podpore v [[Prvá Francúzska republika|revolučnom Francúzsku]], avšak nádeje vkladané do francúzskej pomoci sa rozplynuli. Povstalci tak museli bojovať proti pruským a ruským vojskám na niekoľkých frontoch sami. Keď sa ruský vojvodca Suvorov zmocnil varšavského predmestia [[Praga (Varšava)|Pragy]], začal s ním kráľ rokovania o kapitulácii.
 
Medzitým už prebiehali rokovania o treťom delení Poľska. Tie skončili v roku 1795. Rakúsko dostalo územie medzi Bugom, Vislou a Pilicou spolu s Krakovom, Rusko zvyšky Livónska, Polesia, Litvy, Volyne a [[Žmuď]], teda zhruba kraje po Bug a Nemen. Zvyšok Poľska s Varšavou pripadol Prusku. [[Stanislav II. August Poniatowski]] podpísal formálne 25. novembra [[1795]] abdikáciu a súhlas so zánikom poľského štátu.
 
== Výsledky delenia ==

Navigačné menu