Legát (staroveký Rím): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 07:31, 13. máj 2020

Legát (lat. legatus, pl. legati, doslova „vyslanec, posol“)^[1] bola v starovekom Ríme osoba poverená osobitnými úlohami vyššou autoritou, zväčša senátom alebo cisárom.

V dobe republiky vznikla funkcia legáta v rámci provinčných správ. Slúžili guvernérovi provincie ako poslovia a vyslanci k miestnemu obyvateľstvu a ako velitelia vojsk dislokovaných v provincii. Postupne sa posilňovala vojenská časť legátskych právomocí a v dobe Gaia Iulia Caesara mali legáti generálsku hodnosť a velili jednej légii. Počas Caesarovej občianskej vojny stúpol počet aj význam legátov, vďaka čomu sa po vzniku cisárstva (27 pred Kr.) stali základom cisárskej správy ríše.

V dobe cisárstva mala každá légia legáta (legatus legionis), ktorý bol podriadený priamo cisárovi, hoci niekdy zodpovedal aj guvernérovi provincie, v ktorej bola príslušná légia dislokovaná. Nakoľko légie boli takmer vždy dislokované v cisárskych provinciách, ich veliteľmi boli spravidla legáti. Legatus Augusti pro praetore stál na čele cisárskej provincie a spravidla velil tamojšej légii. Pokiaľ boli v provincii dislokované dve či viac légií, nad legatorum legionis stál legatus Augusti pro praetore. Výnimkou boli provincie Afrika a Egypt.

Funkciu legáta zastávali tiež vyslanci cisára, ktorí boli vysielaní do zahraničia, slúžili ako poradcovia pri vojnových ťaženiach alebo ako pobočníci prokonzulov v senátorských provinciách.^[2]

Referencie

↑ Králik, Ľubor (2015), „legálny“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 321, ISBN 978-80-224-1493-7
↑ legatus (legate). In: BUNSON, Matthew. Encyclopedia of the Roman empire. Revised ed. New York, NY : Facts On File, 2002. 636 pp. ISBN 0-8160-4562-3, pp. 305-306. Dostupné online. [cit. 2020-05-12].

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] Králik, Ľubor (2015), „legálny“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 321, ISBN 978-80-224-1493-7

[2] tus (legate). In: BUNSON, Matthew. Encyclopedia of the Roman empire. Revised ed. New York, NY : Facts On File, 2002. 636 pp. ISBN 0-8160-4562-3, pp. 305-306. Dostupné online. [cit. 2020-05-12].

[1]

[2]

@@ Riadok 13: / Riadok 13: @@
 }}</ref> bola v [[Staroveký Rím|starovekom Ríme]] [[Fyzická osoba|osoba]] poverená osobitnými úlohami vyššou autoritou, zväčša [[Senát (staroveký Rím)|senátom]] alebo [[Zoznam rímskych cisárov|cisárom]].
-V dobe [[Rímska republika (staroveký Rím)|republiky]] vznikla funkcia legáta v rámci provinčných správ. Slúžili guvernérovi provincie ako vyslanci a poslovia vo vzťahu k miestnemu obyvateľstvu a ako velitelia vojsk dislokovaných v provincii. Postupne sa posilňovala vojenská časť legátskych právomocí a v dobe [[Gaius Iulius Caesar|Gaia Iulia Caesara]] mali legáti generálsku hodnosť a velili jednej [[Légia (staroveký Rím)|légii]]. Počas [[Caesarova občianska vojna|Caesarovej občianskej vojny]] stúpol počet aj význam legátov, vďaka čomu sa po vzniku [[Rímske cisárstvo|cisárstva]] (27 pred Kr.) stali základom cisárskej správy.
+V dobe [[Rímska republika (staroveký Rím)|republiky]] vznikla funkcia legáta v rámci provinčných správ. Slúžili guvernérovi [[Provincia (staroveký Rím)|provincie]] ako poslovia a vyslanci k miestnemu obyvateľstvu a ako velitelia vojsk dislokovaných v provincii. Postupne sa posilňovala vojenská časť legátskych právomocí a v dobe [[Gaius Iulius Caesar|Gaia Iulia Caesara]] mali legáti generálsku hodnosť a velili jednej [[Légia (staroveký Rím)|légii]]. Počas [[Caesarova občianska vojna|Caesarovej občianskej vojny]] stúpol počet aj význam legátov, vďaka čomu sa po vzniku [[Rímske cisárstvo|cisárstva]] (27 pred Kr.) stali základom cisárskej správy ríše.
-V dobe cisárstva mala každá légia legáta (''legatus legionis''), ktorý bol podriadený priamo cisárovi a niekdy zodpovedal aj guvernérovi provincie, v ktorej bola príslušná légia dislokovaná. Nakoľko légie boli takmer vždy dislokované v cisárskych provinciách, ich veliteľmi boli spravidla legáti. ''Legatus Augusti pro praetore'' stál na čele cisárskej provincie a spravidla velil tamojšej légii. Pokiaľ boli v provincii dislokované dve či viac légií, nad ''legatorum legionis'' stál ''legatus Augusti pro praetore''. Výnimkou boli provincie Afrika a Egypt.
+V dobe cisárstva mala každá légia legáta (''legatus legionis''), ktorý bol podriadený priamo cisárovi, hoci niekdy zodpovedal aj guvernérovi provincie, v ktorej bola príslušná légia dislokovaná. Nakoľko légie boli takmer vždy dislokované v cisárskych provinciách, ich veliteľmi boli spravidla legáti. ''Legatus Augusti pro praetore'' stál na čele cisárskej provincie a spravidla velil tamojšej légii. Pokiaľ boli v provincii dislokované dve či viac légií, nad ''legatorum legionis'' stál ''legatus Augusti pro praetore''. Výnimkou boli provincie [[Afrika (provincia)|Afrika]] a [[Aegyptus|Egypt]].
 Funkciu legáta zastávali tiež vyslanci cisára, ktorí boli vysielaní do zahraničia, slúžili ako poradcovia pri vojnových ťaženiach alebo ako pobočníci prokonzulov v senátorských provinciách.<ref>legatus (legate). In: BUNSON, Matthew. ''Encyclopedia of the Roman empire''. Revised ed. New York, NY : Facts On File, 2002. 636 pp. ISBN 0-8160-4562-3, pp. 305-306. [https://books.google.sk/books?id=T5tic2VunRoC&pg=PA305 Dostupné online]. [cit. 2020-05-12].</ref>