Thoukydides

Thukydides

Thoukydides (iné názvy: Thúkýdidés, Thúkydides, Thukydides, Tukydides, Túkydides; * asi 460 pred Kr., Atény – † asi 396 pred Kr.) bol grécky historik, po matke potomok tráckych kráľov. Jeho jediným známym, ale veľmi významným dielom sú Dejiny Peloponézskej vojny.

Jeho celé meno poznáme vďaka Plutarchovi, ktorý ho zaznamenal z jeho náhrobného nápisu:„Syn Olorov z domu Halimús“. Jeho hrob bol situovaný v severozápadnom rohu Akropole v areáli rodu Kimonov do ktorého patril okrem iných i Miltiades, víťaz z bitky pri Maratóne, takže s určitosťou bol s nimi v príbuzenskom vzťahu. To mu umožňovalo vidieť do politických plánov aténskych špičiek, hlavne Periklových politických odporcov. Vo svojom diele sa zmieňuje o ich imperialistických plánoch zahŕňajúcich dobytie Sicílie, Kartága i Itálie. Uvádza, že po svojom vyhnanstve mal lepšie informácie o činnosti Peloponézskeho spolku.

Bol veľmi zámožný, zmýšľaním umiernený aristokrat. Za jediné spoľahlivé údaje z jeho života sa považujú osobné zmienky v jeho diele. Preto vieme, že na začiatku peloponézskej vojny musel byť skoro dospelý a sám uvádza, že ju prežil celú. Zomrel krátko po jej skončení, pretože svoje dielo nedotiahol až do záverečného pádu Atén, i keď sa o tejto udalosti zmieňuje. Pravdepodobne zomrel pred rokom 399 pred Kr., pretože evidentne nevedel o udalostiach z tohto roku, začiatku Korintskej vojny. Bezpochyby mal vzťah k Trácii – meno jeho otca je jednoznačne trácke a vieme, že mal právo v tejto oblasti ťažiť zlato. Tvrdenia o jeho kráľovskom pôvode sú považované za pochybné. V 7 roku vojny velil aténskemu loďstvu dislokovanému v južnej Trácii. Po ťažení spartského vojvodcu Brásida nedokázal zabrániť pádu strategicky významného mesta Amfipolis, za čo sa sám poslal do vyhnanstva. Do mesta sa vrátil až v čase keď Atény boli obliahnuté z pevniny Pausaniom a Agidom a z mora Lysandrom a hlasovalo sa aj o jeho návrate z vyhnanstva. .

Preslávil sa ako historik svojej doby, v ktorej zúrila peloponézska vojna. Roku 424 pred Kr. bol zvolený za jedného z desiatich stratégov. Bol to prvý historik, ktorý pri písaní dejín odmietol zdôvodňovať ľudské zlyhania zásahmi bohov, na rozdiel od svojho predchodcu Herodota. Thukydides sa zaoberal aj ekonomickými aspektmi vojny. Ako prvý historik vôbec dôsledne overoval fakty a v prípade nejasnosti uvádzal i rozporné verzie. Často cituje štátne zmluvy, ktoré sa zachovali i z iných prameňov, vďaka čomu je považovaný za veľmi spoľahlivý zdroj. Ako prvý zaviedol časové datovanie udalostí podľa úradnikov ( konkrétne prvého archonta v Aténach a prvého efora v Sparte). Dovtedy sa datovalo podľa olympiád. Za najdôležitejšiu časť jeho diela je považovaná Periklova reč nad padlými v prvom roku vojny, kde rečou Perikla opisuje aj aténsku demokraciu a jej pôsobenie na okolité štáty. Vo svojej knihe popisuje tu udalosti o ktorých sa nezachovali žiadne iné, alebo len útržkovité správy.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Thoukydides

Zdroje

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok
• Dejiny peloponézskej vojny- preklad od Petra Puklicu z roku 1985, vydaného vo Vydavateľstve Tatra v Bratislave 1985 ako 4214. Publikácia a 69. zväzok edície Zlatý fond svetovej literatúry, vydanie prvé.