György Klapka: Rozdiel medzi revíziami

	György Klapka
Narodenie	7. apríl 1820; Temešvár
Úmrtie	17. máj 1892 (72 rokov); Budapešť, Rakúsko-Uhorsko
Národnosť	maďarská
Zamestnanie	armádny dôstojník
Známy vďaka	účasť v uhorskej revolúcii v rokoch 1848/1849
Podpis
Odkazy
Commons	György Klapka
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 19:50, 20. január 2022

György Klapka (* 7. apríl 1820, Temesvár, dnes Rumunsko – † 17. máj 1892, Budapest, Rakúsko-Maďarsko) bol maďarský armádny generál a politik, účastník maďarskej revolúcie v rokoch 1848/1849.

Život

Narodil sa v sedmohradskom meste Temesvár, v dnešnom Rumunsku. Roku 1835 absolvoval gymnázium a následne začal študovať na vojenskej delostreleckej škole vo Viedni. Od roku 1838 príslušník habsburskej armády, kde získal dôstojnícku hodnosť. V roku 1842 sa stal členom elitnej uhorskej gardy vo Viedni.

Po vypuknutí uhorskej revolúcie sa pridal k uhorským povstalcom, podieľal sa na organizovaní uhorskej národnej armády v Pesti. Začiatkom roku 1849 nahradil vo funkcii generála Lázára Mészárosa, ktorého vojská boli porazené pri Košiciach. Velil honvédskemu zboru o sile asi 18 000 mužov operujúcom hlavne na území Horného Uhorska. Vo februári až apríli 1849 získal viacero víťazstiev nad habsburskými vojskami v bitkách pri Kápolni, Isaszegu, Vacove (Vác), Tekovských Lužanoch a Komárne.

V júli 1849, keď hlavné sily maďarskej armády odtiahli z Komárna pod vedením Artúra Görgeia bol poverený obranou Komárňanskej pevnosti. Obliehanie Komárna habsburským vojskom trvalo bez úspechu až do 23. septembra 1849. Až po preniknutí informácií o kapitulácii uhorských povstalcov pri Világoši (dnes Şiria v Rumunsku) sa za veľmi výhodných podmienok vzdal 2. októbra 1849.

Klapka následne opustil krajinu a žil niekoľko rokov v exile najprv v Anglicku, neskôr v Švajčiarsku. Neskôr sa ďalej v emigrácii spolu s Lajosom Kossuthom politicky pokúšal o získanie opätovnej samostatnosti Uhorska. Počas rakúsko-pruskej vojny bol pozvaný do Pruska aby sa podieľal na sformovaní maďarskej légie v rámci pruskej armády. Zhromaždil jednotku o sile asi 3000 mužov. Do bojov však výrazne nezasiahol a rakúske vojská boli porazené v bitke pri Hradci Králové.

Po skončení vojny mu bol umožnený návrat do Rakúsko-Madarska a v roku 1867 bol zvolený za poslanca za Deákovu stranu.

V roku 1877 sa pokúsil o reformy v Tureckej armáde v období hroziacej vojny s Ruskom. Venoval sa aj písaniu memoárov a kníh venovaných histórii vojenstva. Zomrel v Budapesti 17. mája 1892. V Komárne mu v roku 1896 vybudovali pamätník.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému György Klapka

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku György Klapka na anglickej Wikipédii.
Veľký, J. a kol. Encyklopédia Slovenska III. zväzok, K-M. Bratislava : Veda, 1979. s. 73-74.

@@ Riadok 23: / Riadok 23: @@
 }}
-'''György Klapka''' (* [[7. apríl]] [[1820]], [[Temešvár]], dnes [[Rumunsko]] – † [[17. máj]] [[1892]], [[Budapešť]], [[Rakúsko-Uhorsko]]) bol uhorský armádny generál a politik, účastník [[Uhorská revolúcia|uhorskej revolúcie]] v rokoch 1848/1849.
+'''György Klapka''' (* [[7. apríl]] [[1820]], [[Temešvár|Temesvár]], dnes [[Rumunsko]] – † [[17. máj]] [[1892]], [[Budapešť|Budapest]], [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Maďarsko]]) bol maďarský armádny generál a politik, účastník [[Uhorská revolúcia|maďarskej revolúcie]] v rokoch 1848/1849.
 == Život ==
-Narodil sa v [[Sedmohradsko|sedmohradskom]] meste [[Temešvár]], v dnešnom [[Rumunsko|Rumunsku]]. Roku [[1835]] absolvoval gymnázium a následne začal študovať na vojenskej delostreleckej škole vo Viedni. Od roku [[1838]] príslušník habsburskej armády, kde získal dôstojnícku hodnosť. V roku [[1842]] sa stal členom elitnej uhorskej gardy vo Viedni.
+Narodil sa v [[Sedmohradsko|sedmohradskom]] meste [[Temešvár|Temesvár]], v dnešnom [[Rumunsko|Rumunsku]]. Roku [[1835]] absolvoval gymnázium a následne začal študovať na vojenskej delostreleckej škole vo Viedni. Od roku [[1838]] príslušník habsburskej armády, kde získal dôstojnícku hodnosť. V roku [[1842]] sa stal členom elitnej uhorskej gardy vo Viedni.
-Po vypuknutí uhorskej revolúcie sa pridal k uhorským povstalcom, podieľal sa na organizovaní uhorskej národnej armády v [[Pešť|Pešti]]. Začiatkom roku [[1849]] nahradil vo funkcii generála [[Lázár Mészáros|Lázára Mészárosa]], ktorého vojská boli [[Bitka pri Košiciach|porazené pri Košiciach]]. Velil [[honvéd]]skemu zboru o sile asi 18 000 mužov operujúcom hlavne na území [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]]. Vo februári až apríli 1849 získal viacero víťazstiev nad habsburskými vojskami v bitkách pri Kápolni, Isaszegu, Vacove (Vác), Tekovských Lužanoch a Komárne.
+Po vypuknutí uhorskej revolúcie sa pridal k uhorským povstalcom, podieľal sa na organizovaní uhorskej národnej armády v [[Pešť|Pesti]]. Začiatkom roku [[1849]] nahradil vo funkcii generála [[Lázár Mészáros|Lázára Mészárosa]], ktorého vojská boli [[Bitka pri Košiciach|porazené pri Košiciach]]. Velil [[honvéd]]skemu zboru o sile asi 18 000 mužov operujúcom hlavne na území [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]]. Vo februári až apríli 1849 získal viacero víťazstiev nad habsburskými vojskami v bitkách pri Kápolni, Isaszegu, Vacove (Vác), Tekovských Lužanoch a Komárne.
-V júli 1849, keď hlavné sily uhorskej armády odtiahli z Komárna pod vedením [[Artúr Görgei|Artúra Görgeia]] bol poverený obranou [[Fortifikačný systém mesta Komárno|Komárňanskej pevnosti]]. Obliehanie Komárna habsburským vojskom trvalo bez úspechu až do [[23. september|23. septembra]] [[1849]]. Až po preniknutí informácií o [[bitka pri Világoši|kapitulácii uhorských povstalcov pri Világoši]] (dnes [[Şiria]] v Rumunsku) sa za veľmi výhodných podmienok vzdal [[2. október|2. októbra]] [[1849]].
+V júli 1849, keď hlavné sily maďarskej armády odtiahli z Komárna pod vedením [[Artúr Görgei|Artúra Görgeia]] bol poverený obranou [[Fortifikačný systém mesta Komárno|Komárňanskej pevnosti]]. Obliehanie Komárna habsburským vojskom trvalo bez úspechu až do [[23. september|23. septembra]] [[1849]]. Až po preniknutí informácií o [[bitka pri Világoši|kapitulácii uhorských povstalcov pri Világoši]] (dnes [[Şiria]] v Rumunsku) sa za veľmi výhodných podmienok vzdal [[2. október|2. októbra]] [[1849]].
-Klapka následne opustil krajinu a žil niekoľko rokov v exile najprv v Anglicku, neskôr v Švajčiarsku. Neskôr sa ďalej v emigrácii spolu s [[Lajos Kossuth|Lajosom Kossuthom]] politicky pokúšal o získanie opätovnej samostatnosti Uhorska. Počas [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojny]] bol pozvaný do [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]] aby sa podieľal na sformovaní uhorskej légie v rámci pruskej armády. Zhromaždil jednotku o sile asi 3000 mužov. Do bojov však výrazne nezasiahol a rakúske vojská boli porazené v [[bitka pri Hradci Králové|bitke pri Hradci Králové]].
+Klapka následne opustil krajinu a žil niekoľko rokov v exile najprv v Anglicku, neskôr v Švajčiarsku. Neskôr sa ďalej v emigrácii spolu s [[Lajos Kossuth|Lajosom Kossuthom]] politicky pokúšal o získanie opätovnej samostatnosti Uhorska. Počas [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojny]] bol pozvaný do [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]] aby sa podieľal na sformovaní maďarskej légie v rámci pruskej armády. Zhromaždil jednotku o sile asi 3000 mužov. Do bojov však výrazne nezasiahol a rakúske vojská boli porazené v [[bitka pri Hradci Králové|bitke pri Hradci Králové]].
-Po skončení vojny mu bol umožnený návrat do Rakúsko-Uhorska a v roku [[1867]] bol zvolený za poslanca za [[Ferenc Deák|Deákovu]] stranu.
+Po skončení vojny mu bol umožnený návrat do Rakúsko-Madarska a v roku [[1867]] bol zvolený za poslanca za [[Ferenc Deák|Deákovu]] stranu.
-V roku [[1877]] sa pokúsil o reformy v [[Osmanská ríša|Tureckej]] armáde v období hroziacej vojny s Ruskom. Venoval sa aj písaniu memoárov a kníh venovaných histórii vojenstva. Zomrel v [[Budapešť|Budapešti]] [[17. máj]]a [[1892]]. V  [[Komárno|Komárne]] mu v roku [[1896]] vybudovali pamätník.
+V roku [[1877]] sa pokúsil o reformy v [[Osmanská ríša|Tureckej]] armáde v období hroziacej vojny s Ruskom. Venoval sa aj písaniu memoárov a kníh venovaných histórii vojenstva. Zomrel v [[Budapešť|Budapesti]] [[17. máj]]a [[1892]]. V  [[Komárno|Komárne]] mu v roku [[1896]] vybudovali pamätník.
 == Iné projekty ==