Štefan Miklánek

	Štefan Miklánek
	slovenský vojnový veterán
Narodenie	21. február 1921; Dolné Srnie
Úmrtie	28. november 2014 (93 rokov); Poprad
	Biografický portál

Štefan Miklánek (* 21. február 1921, Dolné Srnie – † 28. november 2014, Poprad^[1]) bol slovenský vojnový veterán.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Štefan Miklánek sa narodil 21. februára 1921 v Dolnom Srní v roľníckej rodine. Otec Juraj Miklánek (1881 – 1954) a matka Anna, rodená Hargašová (1891 – 1960). Mal 2 sestry a 2 bratov. Ľudovú školu navštevoval v rodisku. Jeho učiteľkou bola spisovateľka a prekladateľka Mária Rázusová-Martáková. Meštiansku školu navštevoval v Novom Meste nad Váhom. Po jej skončení krátku dobu pracoval na okresnom úrade v Novom Meste nad Váhom. V roku 1939 opustil svoju vlasť. Nelegálne prešiel hranicu do Maďarska a do Rumunska. Po demobilizácii v roku 1945 odišiel z vojska a zamestnal sa na letisku Praha – Ruzyně. Neskoršie pracoval aj na letiskách Karlove Vary, Ostrava, Bratislava a Poprad. Krátku dobu pracoval aj vo Vagónke Poprad. S manželkou Annou, jednou z prvých pilotiek v Československu, vychovali syna Štefana a dcéru Annu. Pocítili aj krutosť vtedajšieho politického režimu, kedy obaja prišli o zamestnanie. Aj napriek tomu popri zamestnaní vyštudoval strednú priemyselnú školu elektrotechnickú a štúdium anglického jazyka ukončil štátnou skúškou. V roku 2009 sa v Bratislave stretol s Alžbetou II. kráľovnou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Slobodného Írska prítomní boli aj jej manžel Philip a princ Charles.^[1]

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Po plavbe loďou z Konstance, cez Blízky východ a Stredozemné more dorazil do Marseille. Vo Francúzsku sa prihlásil k formujúcim sa československým jednotkám. Po absolvovaní vojenského výcviku temer 18-ročný odchádza na francúzsko-nemecký front. Po kapitulácii Francúzska sa 7. júna 1940 prepravil cez Gibraltár a Biskajský záliv do Liverpoolu v Spojenom kráľovstve. V mestečku Cholmondeley podstupuje výcvik v novotvoriacej sa československej vojenskej jednotke. Po ukončení výcviku bol zaradený na pozíciu rádiotelegrafistu a stal sa zástupcom veliteľa tanku typu Sherman M-4 aby sa v deň „D - 6. júna 1944“ vylodil na plážach Normandie. Bojoval v radoch americkej armády v bitke o francúzske Falaise, Dunkerque, a so svojou jednotkou sa zúčastnil aj na vytláčaní Nemcov z Belgicka. Počas bojov bol viackrát zranený. Koniec Druhej svetovej vojny ho zastihol v západných Čechách. Dosiahol hodnosť seržanta americkej armády.^[1]

Vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

Československá medaila za chrabrosť^[1]
Rad čestnej légie, V. trieda – Rytier, udelené roku 2004
Rytier Národného radu za zásluhy
Medailu prezidenta Slovenskej republiky, udelená roku 2004.^[1]
Nadporučík v zálohe Ozbrojených síl SR^[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

[r1-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e http://www.moravskelieskove.sk/download_file_f.php?id=777159

[2] ttp://www.teraz.sk/fotodennik/oceneni-vojnovi-veterani/84838-fotografia.html?stranka=415

[1]

[2]