Štefan Rosival
| Štefan Rosival | |
| kanonik, titulárny opát pécsváradský | |
 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 4. august 1844 Nitriansky Hrádok (mestská časť Šurian) |
| Úmrtie | 1. september 1916 (72 rokov) Ostrihom |
| Svätenia | |
| Cirkev | Rímskokatolícka |
| Kňaz | |
| Kňazská vysviacka | 2. august 1868 (23 rokov) |
| Inkardinácia | Ostrihomské arcibiskupstvo |
ThDr. Štefan Rosival (Roszival) (* 4. august 1844, Nitriansky Hrádok – † 1. september 1916, Ostrihom) bol rímskokatolícky duchovný, kanonik a titulárny opát, politik a poslanec dolnej komory uhorského parlamentu.
Rodina[upraviť | upraviť zdroj]
- Otec: Michal Rosival
- Matka: Anna rod. Vitteková
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Gymnaziálne štúdium absolvoval v Ostrihome a Trnave. Teológiu absolvoval v Budapešti. Za kňaza bol vysvätený 2. augusta 1868. V roku 1877 získal titul doktora teológie. Pôsobil ako kaplán v Stupave, od roku 1870 ako zastupujúci a od roku 1873 ako riadny farár v Záhorskej Bystrici. Následne pôsobil ako farár v Pribete a od roku 1888 v Tvrdošovciach. 20. decembra 1889 bol menovaný za kanonika ostrihomskej kapituly. V roku 1890 ho poverili funkciou diecézneho dozorcu škôl. V roku 1891 ho vymenovali za titulárneho opáta pécsváradského. Od roku 1893 bol rektorom kňazského seminára v Ostrihome. V roku 1900 sa stal nitrianskym archidiakonom a v roku 1908 katedrálnym archidiakonom.
Bol členom bratislavského župného zastupiteľstva.[1] V rokoch 1881 a 1892 bol zvolený za stupavský obvod a v roku 1898 za varínsky obvod za poslanca uhorského snemu. Pri voľbách v roku 1898 na predvolebnom zhromaždení v Záhorskej Bystrici podporil liberálny politický program, čo malo za následok verejný spor so špirituálom seminára a neskorším biskupom v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár) Ottokárom Prohászkom. Tento spor sa ukončil Rosivalovým odchodom z funkcie rektora seminára.[2]
Umrel 1. septembra 1916 v Ostrihome a pochovaný bol vo svojom rodisku, v Nitrianskom Hrádku.
Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]
Na zasadaní mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy 31. mája 2014 bolo prijaté všeobecne záväzné nariadenie č. 5/2012, ktorým sa v mestskej časti Záhorská Bystrica pomenúva v lokalite „Rodinné domy - Gbelská ulica“ časť ulice po Štefanovi Rosivalovi.[3][4]
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Theses ex universa theol. in universitate hungarica. Bratislava, 1877.
- Pamiatka posvatenia chrámu Božieho v Zohori. Ostrihom, 1898.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Kňazi ostrihomskej arcidiecézy zomrelí v rokoch 1894 - 1919/22 [online]. [Cit. 2014-07-13]. Dostupné online.
- ↑ BARLAY, Ö. Szabolcs. Prohászka Ottokár életének titka. Székesfehérvár : Pázmány Péter Elektronikus Könyvtár (PPEK) : Prohászka Baráti Kör, 2009. [Cit. 2014-07-12]. Dostupné online. ISBN 978-963-87578-4-5. S. 55. (maď.)
- ↑ Hlavné mesto SR Bratislava. Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta SR Bratislavy č. 5/2012 [online]. 31.5.2012, rev. 2012-06-06, [cit. 2014-07-13]. Dostupné online.
- ↑ Hlavné mesto SR Bratislava. Návrh všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy o určení názvov novovzniknutých ulíc a námestí a o zmene názvov ulíc v mestských častiach Bratislava-Čunovo, Bratislava-Dúbravka, Bratislava-Jarovce, Bratislava-Nové Mesto, Bratislava-Petržalka, Bratislava-Rača, Bratislava-Rusovce, Bratislava-Vajnory a Bratislava-Záhorská Bystrica [pdf]. 31.5.2012, rev. 2012-06-06, [cit. 2014-07-13]. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Záznam o narodení a krste v matrikefarnosti v Šuranoch; pokrstený ako István Roszival
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- VICZIÁN, János. Roszival István. In: Magyar Katolikus Lexikon. Ed. Diós, István. Budapest : Szent István Társulat. [Cit. 2014-07-12]. Dostupné online. (maď.)