Štefan Veis

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štefan Veis
slovenský fyzik
Narodenie5. december 1923
Ilija, Česko-Slovensko
Úmrtie22. apríl 1981 (57 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko

Štefan Veis (* 5. december 1923, Ilija – † 22. apríl 1981, Bratislava) bol slovenský fyzik.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Iliji. Po maturite na Štátnom slovenskom gymnáziu v Banskej Štiavnici študoval matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave.

Po absolvovaní ( 1949) sa stal asistentom prof. Viléma Kunzla na vtedajšom Fyzikálnom ústave Slovenskej univerzity, ktorý bol zárodkom fyzikálneho výskumu na Slovensku. Tu sa zaoberal hlavne vákuovou fyzikou a v roku 1952 získal doktorát z fyziky (RNDr.) za prácu Transformátorový olej ako čerpací prostriedok do vysokovákuových vývev. Od r. 1958 začal na PFUK ako jedinom pracovisku na Slovensku rozvíjať fyziku plazmy. Vo svojich prácach z tejto oblasti spresnil Sahovu rovnicu pre jednonásobne ionizované atómy, ako aj pre dvojteplotnú čiastočne ionizovanú plazmu. Vypočítal tiež mernú elektrickú vodivosť viacerých plynov v širokom intervale tlakov. Jeho výsledky prispeli k výskumu magnetohydrodynamických generátorov elektrickej energie. V tomto období sa podieľal na založení seminára z fyziky plazmy. Od roku 1975 sa intenzívne venoval elementárnym procesom v nízkoteplotnej plazme so zameraním na plazmochémiu a plazmové technológie. Na základe habilitačnej práce Teória odporového manometra bol v r. 1961 vymenovaný za docenta. V tom istom roku 1961 sa stal vedúcim novovytvorenej Katedry experimentálnej fyziky PFUK a viedol ju až do r. 1976, keď ho z tejto funkcie neprávom odvolali. V roku 1966 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora experimentálnej fyziky. V šesťdesiatych rokoch bol prodekanom PFUK a pracoval tiež v najrozmanitejších odborných a skúšobných komisiách, radách a výboroch. V týchto funkciách venoval veľa úsilia nielen rozvoju fyziky, ale aj výstavbe nového areálu Prírodovedeckej fakulty v Mlynskej doline. K rozvoju fyziky plazmy i ostatných fyzikálnych odvetví prispel aj ako člen redakčnej rady časopisu Czechoslovak Journal of Physics.

Uverejnil vyše 70 prác, napísal monografiu i učebnicu, založil vedeckú školu z fyziky plazmy na Slovensku a významným spôsobom sa podieľal na výchove niekoľkých generácií fyzikov (vyškolil 17 ašpirantov). V novembri 1980 mu Vedecká rada UK udelila vedeckú hodnosť doktora matematicko-fyzikálnych vied.

Zomrel 22. apríla 1981 v Bratislave.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.