Ženská ejakulácia
Ženská ejakulácia (iné názvy: squirting, mokrý orgazmus[1]) je proces, pri ktorom niektoré ženy počas vzrušenia a pri orgazme vylučujú tekutinu, ktorá je podľa chemického zloženia podobná semennej tekutine produkovanej u mužov predstojnou žľazou (prostatou).[2] U žien túto tekutinu produkujú párové Skeneho žľazy (známe tiež ako parauretrálne žľazy), ktoré sa nachádzajú po oboch stranách vývodu močovej rúry, na rozdiel od mužov táto tekutina neobsahuje spermie. Ženská ejakulácia sa nevyskytuje u každej ženy ale podľa sexuológa Jaroslava Zvěřinu sa týka zhruba 20 % žien.[2]
Výskum[upraviť | upraviť zdroj]
O ženskej ejakulácii sa zmieňujú už Aristoteles a Galén.[3] Obaja však mali odlišný názor na jej význam. Zatiaľčo Aristoteles tvrdil, že ženský ejakulát neobsahuje zárodok budúceho organizmu, Galén tvrdil opak.[4][5][pozn 1] Významnejšie sa jej štúdiu však venoval až holandský anatóm Regnier de Graaf v roku 1672,[3] ktorý sa na základe výskumu priklonil k Aristotelovej téze.
Výskumu ženskej ejakulácie sa v roku 2002 venoval aj tím Emmanuele Jannini z talianskej Università degli Studi dell'Aquila. Na základe ich výskumu vyplynulo, že „za ženský ejakulát môžu tzv. Skeneho žľazy, ktoré majú tvar štrbinky a sú umiestené blízko vyústenia močovej rúry a pri sexuálnom vzrušení sa plnia zvláštnou tekutinou.“[1] Janniniho štúdia sa taktiež venovala chemickému a mikrobiologickému zloženiu ženského ejakulátu a na základe chemického zloženia vyvrátila, že by sa jednalo o moč. Podľa výskumu „sa v ženskom ejakuláte objavuje glukóza, fruktóza a sacharóza, prostatické fosforečné kyseliny a tiež nízke množstvo močoviny a kreatinínu.“[1]
Obdobne ako je rôznorodý výskyt ženskej ejakulácie, je veľmi individuálne aj množstvo ejakulovanej tekutiny. Sexuológ Radim Uzel k objemu ženského ejakulátu poznamenal: „Odborná literatúra uvádza zmeranie rôzneho množstva tejto tekutiny aj u jednej ženy. Pravdepodobne záleží na dĺžke sexuálneho dráždenia a na čase predchádzajúcej sexuálnej abstinencie, podobne ako u muža. Ženský ejakulát môže predstavovať napríklad len niekoľko sotva postrehnuteľných kvapiek, niekedy dosahuje objem niekoľkých polievkových lyžíc, inokedy napríklad aj pol až tri štvrte čajovej šálky.“[1]
Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Galénov predpoklad vychádzal z vtedajšej predstavy, že sa v spermate nachádza zárodok celého budúceho organizmu.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d SOKOLOVÁ, Dana. Až třicet procent žen někdy ejakulovalo [online]. Novinky.cz, 2010-02-03, [cit. 2010-02-16]. Dostupné online.
- ↑ a b MATĚJŮ, Pavla. Tabu sexu: ženy ejakulují, a někdy dokonce víc než muži [online]. iDNES.cz, 2009-09-02, [cit. 2010-02-16]. Dostupné online.
- ↑ a b FILASOVÁ, Katarína. Ejakulaci mají i ženy [online]. iDNES.cz, 2007-07-13, [cit. 2010-02-16]. Dostupné online.
- ↑ JAGGAR, Alison. Living With Contradictions: Controversies in feminist social ethics. Boulder : Westview, 1994. Dostupné online. ISBN 978-0813317762. Kapitola Feminist ejaculations, s. 529–36. (anglicky)
- ↑ SUNDAHL, Deborah. Female Ejaculation and the G-Spot: Not your mother's orgasm book!. [s.l.] : Hunter House Publishers, 2003. ISBN 0-89793-380-X. (anglicky)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ženská ejakulace na českej Wikipédii.