Orgazmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Danae (1907-08). Zlatý dážď symbolizuje oplodnenie bohom, možno ho však spájať aj so ženským orgazmom. Sebavedomá ženská erotika bola obľúbeným motívom viedenského secesného maliara Gustava Klimta.

Orgazmus alebo sexuálne vyvrcholenie je vyvrcholenie pohlavnej rozkoše, príjemná psychologická alebo emocionálna reakcia na sexuálnu stimuláciu, ktorá je spravidla sprevádzaná aj silnou fyziologickou reakciou.

Krátko pred orgazmom dochádza k silnému prekrveniu pohlavných orgánov, počas orgazmu nastávajú v oblasti genitálií rytmické, vôľou neovládané sťahy svalov, ktorými sa uvoľňuje pohlavné napätie. Krátko nato nasleduje uvoľnenie oblasti genitálií a často aj celého tela. U mužov počas orgazmu spravidla dochádza k ejakulácii.

Orgazmus z antropologického hľadiska[upraviť | upraviť zdroj]

Limbický systém: riadiaca centrála orgazmu

Orgazmus je proces odohrávajúci sa na úrovni centrálneho nervového systému a možno ho zreteľne odlíšiť od ostatných pohlavných funkcií - ejakulácie, oplodnenia, ovulácie. Pohlavné vyvrcholenie možno prirovnať k „neurónovému ohňostroju“. Ten je vyvolaný v limbickom systéme a podieľajú sa na ňom hlavne určité oblasti hypotalamu a amygdaly. Na stupňovaní pohlavného vzrušenia a spustení orgazmu sa podieľajú rozličné prenášače, ktorých spolupráca ešte nie je úplne objasnená: neurotransmitery dopamín, serotonín a noradrenalín, rozličné hormóny, hlavne androgény, endogénne opioidy ale aj ďalšie.

Pri týchto procesoch môže niekedy dôjsť k akémusi preskakovaniu medzi susediacimi mozgovými oblasťami. Takto je možné vysvetliť niektoré paradoxné orgazmické reakcie, ako sú napr. pocity bolesti alebo strachu. Počas stupňovania pohlavnej rozkoše je až do vyvrcholenia takisto potlačená činnosť veľkého mozgu a vnímanie bolesti.