Žirafovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Žirafovité
Žirafa
Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Rad (ordo) Párnokopytníky Artiodactyla
Podrad (subordo) Prežúvavce Ruminantia
Čeľaď (familia) Žirafovité Giraffidae
Vedecký názov
Giraffidae
Gray, 1821
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Žirafovité (lat. Giraffidae) sú veľmi stará čeľaď z triedy cicavcov.

Posledné prežívajúce druhy žirafovitých sú žirafa štíhla a okapia pásavá. Medzi typické znaky patria dlhé nohy, úzka hlava s rožkami a hrebeňovité dolné očné zuby. Žirafa je najvyšší žijúci živočích, za čo vďačí predovšetkým svojmu dlhému krku. Dospelý samec môže byť až 5,5 m vysoký. Správanie obidvoch zostávajúcich druhov je veľmi odlišné, pretože okapia žije v dažďovom pralese, zatiaľ čo domácim prostredím žirafy sú rozľahlé savany.

Anatómia[upraviť | upraviť zdroj]

Žirafovité vážia od 250 kg do 1 500 kg. Majú dlhú a úzku hlavu, tenké pery a dlhý zdanlivo úchopový jazyk. Okapie na rozdiel od žiráf nemajú extrémne dlhý krk a nohy ako žirafy, ale obidva druhy majú dlhé, úzke chodidlá bez bočného prsta.

Malé rožky žirafovitých sú medzi cicavcami unikátne, lebo sa zakladajú najskôr ako chrupavka, ktorá sa mení na kosť, a sú stále pokryté osrstenou kožou. U žiráf majú rožky zvieratá obidvoch pohlaví, u okapií iba samec. Žirafovité majú silnú kožu, ktorá slúži aj ako ochrana proti predátorom. Srsť u žiráf je škvrnitá, tvar a rozloženie škvŕn sa pri rôznych poddruhoch líši. Okapia má tmavú zamatovú srsť s bielymi pruhmi na hornej časti nôh a na bedrách.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Ich strava sa skladá prevažne z rôznych listov a malých vetvičiek, ktoré spásajú pomocou unikátnych očných zubov. Na konzumáciu listov ďalej používajú svoje veľmi pohyblivé pysky a dlhý jazyk, ktorý môžu žirafy vyplaziť až do dĺžky 45 cm. Majú štvordielny žalúdok.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Fosílne nálezy ukazujú, že sa žirafovité začali prvýkrát objavovať v neskorých fázach oligocénu až v skorom miocéne.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]