2S5 Giacint-S
| 2S5 Giacint-S | |
|---|---|
 Samohybná húfnica 2S5 Giacint-S vystavená v parku Patriot | |
| Základná charakteristika | |
| Posádka | 5 |
| Dĺžka | 8,95 m |
| Šírka | 3,25 m |
| Výška | 2,76 m |
| Hmotnosť | 27,5 t |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie | 15mm |
| Hlavná zbraň | 152mm kanón 2A37 |
| Sekundárne zbrane | 7,62 mm guľomet PKT |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | dieselový V-59 388 kW (520 koní) |
| Odpruženie | |
| Max. rýchlosť | po ceste 62 km/h, v teréne 25 km/h |
| Pomer výkon/hmotnosť | |
| Dojazd | 500 km |
| Priechodnosť | |
2S5 Giacint-S je sovietska/ruská samohybná húfnica kalibru 152 mm. Je určená na ničenie veliteľských stanovíšť, opevnení a živej sily.[1]
Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1965 schválilo ministerstvo obrany Sovietkeho zväzu program rozvoja delostreleckých systémov. Vtedajšie sovietske kanóny M-46, nasadené v delostreleckom súboji medzi Čínou a Taiwanom, sa ukázali ako nevyhovujúce.
V roku 1968 sa začali práce na vývoji novej samohybnej húfnice. Podvozok bol použitý z experimentálnej samohybnej húfnice SU-100P a ten bol vybavený 152 mm kanón 2A37 (postavený na základe kanóna z ťahanej húfnice 2A36 Giacint-B).
Prvé samohybné húfnice 2S5 boli vyrobené v roku 1976. Sériová výroba bola spustená v roku 1977 a prebiehala až do roku 1993. Za 17 rokov bolo vyrobených až 2000 kusov 2S5.[2]
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
Posádku húfnice tvorí 5 ľudí. Korba 2S5 je chránená ľahkým pancierovaním, ktoré dokáže odolať ručným palným zbraniam a črepinám granátov. Munícia sa nachádza vo vnútri a nabíjanie sa robí ručne. Húfnica vezie 30 kusov munície.
Samohybná húfnica 2S5 je vyzbrojená 152 mm kanónom 2A37 namontovaným v zadnej časti podvozku. Dosah konvenčnej vysokovýbušnej fragmentačnej strely OF-29 s hmotnosťou 46 kg je 28,4 km a munície s prídavným raketovým pohonom OF-9 až 33 km. Maximálna rýchlosť streľby je 5-6 rán za minútu.[3]
Samohybná húfnica s hmotnosťou 27,5 tony má pomerne dobrú pohyblivosť. Na diaľnici môže dosiahnuť rýchlosť až 62 km/h, v teréne 25 km/h. Dojazd vozidla je 500 km.[4]
Užívatelia[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ 152-мм армейская самоходная пушка 2С5 "Гиацинт-С" (объект 307) [online]. vpk.name, [cit. 2024-01-25]. Dostupné online.
- ↑ 152-мм армейская самоходная пушка 2С5 «Гиацинт-С» [online]. kskdivniy.ru, [cit. 2024-01-25]. Dostupné online.
- ↑ Самоходная пушка Гиацинт-С 2С5 152 мм [online]. old.gvtm.ru, [cit. 2024-01-25]. Dostupné online.
- ↑ МОИСЕЕВ, Алексей. Применение САУ 2С5 "Гиацинт" украинскими военными оказалось провальным [online]. rg.ru, 2022-03-22, [cit. 2024-01-25]. Dostupné online.