Filozofia prírody
Filozofia prírody alebo naturfilozofia je jedna z genitívnych filozofií. Je to súhrn všetkých filozoficko-špekulatívnych pokusov o systematické vysvetlenie prírody, jej podstaty, foriem, javov a pohybu.
Názory filozofov
[upraviť | upraviť zdroj]Francis Bacon
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa Francisa Bacona je filozofia prírody najdôležitejšia časť filozofie a základ všetkých vied. Ňou získané poznanie prírody musí zodpovedať skutočnosti a nesmie byť ovplyvnené nijakými osobnými náladami a predpojatosťami (anticipatio), ale musí sa opierať len o pozorovanie a skúsenosť. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebná nová metóda filozofovania, majúca dve fázy: negatívnu a pozitívnu. Negatívna fáza metódy filozofovania spočiva v nachádzaní a odstraňovaní všetkých prameňov chýb. Negatívnou metódou sa najskôr odstraňuje všetko, čo nepochádza z vecí samých, ale čoho zdrojom sú falošné predstavy o nich (idola). Negatívna metóda má pripraviť pôdu a prispôsobiť rozum na prijatie pozitívnej metódy v poznávaní sveta prírody. Pozitívna fáza metódy filozofovania spočiva v ukazovaní prostriedkov vedúcich k získaniu systematického vedenia o svete prírody. Pozitívna metóda spočíva v experimente a v indukcii.
Roger Bacon
[upraviť | upraviť zdroj]Filozofia prírody podľa Rogera Bacona patrí k prírodovedným a empirickým disciplínam.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
[upraviť | upraviť zdroj]Filozofia prírody je podľa Georga Wilhelma Friedricha Hegela časť filozofie zaoberajúcej sa prírodou ako inobytím ducha.
Ján Letz
[upraviť | upraviť zdroj]Filozofia prírody je podľa Jána Letza súčasťou filozofie kozmickej reality.