Proprietárny softvér
Proprietárny softvér je softvér, ktorý má obmedzenia na jeho používanie a kopírovanie, obvykle vynucované vlastníkom (proprietárom). Používaniu, kopírovaniu, alebo úprave je možno zabrániť právnymi alebo technickými prostriedkami. Medzi právne prostriedky patrí licencovanie softvéru, autorské a patentové práva. Medzi technické prostriedky patrí uvoľnenie iba pre počítač zrozumiteľných binárok a zadržiavanie pre človeka zrozumiteľného zdrojového kódu.
Tento termín používa Free Software Foundation (FSF) na popis softvéru, ktorý nie je slobodný softvér (free software) ani polo-slobodný softvér (semi-free software). Technicky tento termín znamená softvér, ktorý má majiteľa, ktorý si uplatňuje kontrolu nad daným softvérom. Teda, termín proprietárny softvér sa môže používať na všetok softvér, ktorý nie je vo verejnej doméne. Avšak, FSF používa tento termín na zvýraznenie toho, že majiteľ je veľmi dôležitý, na rozdiel od „slobodného softvéru“, kde je najdôležitejšia sloboda používateľa počítača.
Termín „nie-slobodný softvér“ (non-free software) sa takisto používa rovnako často. Richard Stallman niekedy používa výraz „softvér podmaňujuci si používateľa“ (user subjugating software), zatiaľ čo Eben Moglen niekedy hovorí o „neslobodnom softvéri“ (unfree software). Výraz „non-free“ vo všeobecnosti používajú vývojári Debianu, ale aj oni niekedy tiež hovoria o „proprietárnom softvéri“. Iniciatíva Otvoreného Zdroja (Open Source Initiative) upredňostňuje pojem „closed source software“.
Niektoré slobodné softvérové balíčky sú dostupné za proprietárnych podmienok. Medzi také patrí napríklad MySQL, Sendmail a SSH. Pôvodní držitelia autorských práv za dielo slobodného softvéru, dokonca aj copyleft slobodný softvér, môžu použiť duálne licencovanie, aby umožnili sebe alebo iným redistribuovať proprietárne verzie. Slobodný softvér, ktorý nie je copyleft, t. j. slobodný softvér „s liberálnou licenciou“, umožňuje komukoľvek robiť proprietárne redistribúcie.
Niektorý proprietárny softvér prichádza aj so zdrojovým kódom alebo poskytuje ponuky na zdrojový kód. Používatelia ho môžu zdarma a slobodne používať a dokonca v týchto prípadoch aj študovať a meniť daný softvér, ale sú obmedzení buď licenciami alebo dohodami o zachovaní mlčanlivosti (angl.: non-disclosure agreements) redistribuovať zmeny alebo jednoducho zdieľať daný softvér. Medzi príklady patria proprietárne verzie SSH, Pine alebo licenčný program Microsoftu „shared source“ (zdieľaný zdroj).
Proprietárny softvér dostupný zadarmo je freeware. Shareware je dostupný za nulovú cenu len počas skúšobnej doby. Proprietárny softvér, ktorého autorské práva nie sú vynucované, ale používajú ho používatelia nelegálne, sa nazýva „abandonware“ a môže obsahovať i zdrojový kód. Niektorý abandonware má svoj zdrojový kód umiestnený vo verejnej doméne buď jeho autorom alebo držiteľom autorských práv, a je teda free softvér, nie proprietárny softvér.
Medzi dobre známe príklady proprietárneho softvéru patrí Microsoft Windows, Mac OS X a UNIX.