Edward Lawrie Tatum
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Edward Lawrie Tatum | |
 | |
| Narodenie | 14. december 1909 Boulder, Colorado, USA |
|---|---|
| Úmrtie | 5. november 1975 (65 rokov) New York, New York, USA |
| Odkazy | |
| Commons |  Edward Lawrie Tatum |
Edward Lawrie Tatum (* 14. december 1909, Boulder, Colorado, USA – † 5. november 1975, New York, New York) bol americký genetik. Spolu s Georgeom Wellsom Beadleom obdržal polovicu Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu v roku 1958. Cena bola udelená za dôkaz toho, že gény kontrolujú jednotlivé kroky metabolizmu. Druhú polovicu ceny v ten rok obdržal Joshua Lederberg.
Životopis
Tatum navštevoval fakultu na univerzite v Chicagu a získal doktorát v biochémii na univerzite vo Wisconsine v roku 1934. Od roku 1937 pracoval na Standfordskej univerzite, kde začala je spolupráca s Beadleom. V roku 1945 prešiel na Yalskú univerzitu, kde učil Lederberga. V roku 1948 sa vrátil na Standford a od roku 1957 pracoval na fakulte Rockefellerovej univerzity.
Dielo
Beadleho a Tatumove experimenty zahrňovali vystavenie chlebovej kvasinky Neurospora crassa lúčom röntgenového žiarenia, čo spôsobilo mutácie. V sérii pokusov dokázali, že tieto mutácie spôsobili zmeny v špecifických enzýmoch. To malo za následok zmeny v metabolických cestách. Tieto experimenty, zverejnené v roku 1941, ich viedli k myšlienke priameho spojenia medzi génmi a reakciami enzýmov, známej ako hypotéza „jeden gén, jeden enzým“.
Tatum pokračoval v štúdiu genetiky na baktériách. Spolu so svojim študentom Joshuom Lederbergom dokázali, že baktéria Escherichia coli môže šíriť genetickú informáciu uloženú v rekombinantnej DNA.
Externé odkazy