Preskočiť na obsah

Sóstratos z Chiosu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 19:35, 21. október 2017, ktorú vytvoril Luppus (diskusia | príspevky) (wikilinky)

Sóstratos (starogr. Σώστρατος) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.[1][2]

Sochár Sóstratos, zrejme syn Eufranora z Chiosu,[2] bol činný v 2. polovici 5. storočia pred Kr.[1] Zo staroveku sa o jeho sochárskej tvorbe zachovalo len jediné svedectvo, a to od gréckeho historika Polybia, ktorý uvádza: „... prišiel do Alifeiry. Toto mesto leží na kopci chránené zo všetkých strán strmými svahmi, na výstup ktorých musíme zdolať viac ako desať stádii. Vrchol celého kopca pokrýva pevnosť a je tam bronzová socha Atény, pozoruhodná svojou veľkosťou a krásou. Na akú príležitosť bola zhotovená je predmetom sporu medzi samotnými obyvateľmi mesta, pretože tu nie je nič, čo by s určitosťou dokazovalo, kto ju zasvätil a prečo, ale všetci súhlasia s tým, že pokiaľ ide o dokonalosť spracovania, je to jedna z najvýznamnejších umeleckých sôch súčasnosti. Je prácou Hékatodóra a Sóstrata.[3]

V novoveku boli ale v Atike objavené dva s totožným menom signované podstace zo sôch, ktoré možno dokazujú, že tvoril aj samostane a nielen sporadicky.[2] Prvý našli v Pireu[4] a druhý, ktorého nápis uvádza aj meno jeho otca, pri Dionýzovom divadle na úpätí aténskej Akropoly.[5][2] Nápisy na podstavcoch sú datované približne do 3. stor. pred Kr. Typ písma ale nemusí byť vždy smerodatný pre určenie doby zhotovenia sôch, lebo podstavce sa bežne menili (zrejme po poškodení) a pôvodný nápis na nich sa odpísal (často je aj nespoľahlivý[6]).[7] Je tiež možné, že tu ide o iného sochára s totožným menom (alebo o inú postavu), ktorého rímsky spisovateľ Plínius, datuje do čias 113. olympiády, teda do rokov 328324 pred Kr.[8][2]

Referencie a bibliografia

  1. a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 375.
  2. a b c d e J. G. Frazer. Pausanias Pausanias's Description of Greece. New York : Cambridge University Press, 2012. ISBN 978-1-108-04726-5. S. 34.
  3. Polybios, Historiai, 4,78,5.
  4. Inscriptiones Graecae, IG II² 2779 [1]
  5. Inscriptiones Graecae, IG II² 4279 [2]
  6. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 264.
  7. Brunilde Sismondo Ridgway. Second Chance : Greek Sculptural Studies Revisited. London : Pindar Press, 2004. ISBN 978-1-899828-89-0. S. 87.
  8. Plínius, Naturalis Historia, 34,19,51.