Preskočiť na obsah

Damokritos zo Sikyónu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 15:54, 13. december 2017, ktorú vytvoril Luppus (diskusia | príspevky)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)

Damokritos alebo Démokritos (starogr. Δαμόκριτος, Δημόκριτος) bol grécky sochár v 4. storočí pred Kr.[1][2][3]

Sochár Damokritos pochádzal zo Sikyónu. Činný bol v polovici 4. storočia pred Kr.[1] Staroveký cestovateľ Pausanias uvádza, že bol autorom sochy Hippa z Élidy,[4] olympijského víťaza v boxe dorastencov v roku 380 pred Kr.,[5] ktorú videl v Olympii: „... élidského Hippa, víťaza nad chlapcami v pästnom zápase, zhotovil sikyónsky Damokritos, ktorý bol piatym učeníkom atického Kritia, u samotného Kritia sa vyučil Ptolichos z Korkyry, Ptolichovým žiakom bol Amfión, Pisón z Kalaureie sa vyučil u Amfiona, a u Pisóna potom Damokritos.“[4]

Damokritos je podľa väčšiny znalcov antického umenia totožný so sochárom Démokritom, uvedeným gréckym historikom Diogenom Laertiom a rímskym spisovateľom Plíniom.[2] Diogenes Laertios v životopisnom diele o osobnostiach filozofie zaznamenal, že sa o ňom ako o sochárovi zmienil grécky spisovateľ Antigonos z Karystosu.[6][7] Plínius vo svojej prírodopisnej encyklopédii Naturalis historia uvádza, že bol autorom sôch filozofov.[8]

Menom Démokrita je signovaný podstavec objavený v Ríme (Villa Mattei?), ktorý bol základňou sochy neznámej postavy (Lysis z Milétu).[9] Aj keď ho podľa typu písma datujú do cisárskej éry, nemecký archeológ Heinrich Brunn správne rozpoznal, že tu ide o rímsku kópiu gréckeho originálu z Atén (iónska forma názvu). Podstavec bol spolu s ďalšími štyrmi nesprávne považovaný za súčasť pohrebného pomníka, vytvoreného zo skupiny piatich sôch, kópií originálov zo 4. storočia pred Kr.[2] Do tohto obdobia je datovaný aj ďalší podstavec (z nezachovaného diela) signovaný menom Damokritos, nájdený v archeologickej lokalite boiótskeho mesta Thespiai.[10] Je teda možné, že tu ide o toho istého umelca.[2]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 359.
  2. a b c d Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Damokritos [1]
  3. SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 271. (po nemecky)
  4. a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 433.
  5. Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 86.
  6. Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 337.
  7. Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 458.
  8. Plinius Secundus, Naturalis Historia, 34,87.
  9. Inscriptiones Graecae Urbis Romae, IGUR IV 1492 [2]
  10. Les Inscriptions de Thespies, Roesch, IThesp 456 [3]