Zen-budhizmus

Zen-budhizmus (iné názvy: zenový budhizmus, zen, nespisovne: zen buddhizmus, zenový buddhizmus) je forma budhizmu rozšírená najmä v Japonsku a Južnej Kórei, odkiaľ sa rozšírila aj do Spojených štátov a Západnej a Strednej Európy.

Je to najvýznamnejší plod japonskej budhistickej tradície, ktorý rozšíril jeho hlavný predstaviteľ Eisai (1141 – 1215). Typickou metódou zen-budhizmu je meditácia bez formy, obvykle v sede – tzv. Zazen (preferovaná najmä v škole Sótó zen), v ktorej sa dospieva k zážitku jednoty s bytím, ako aj k osvieteniu (jap. satori). Ďalšou metódou využívanou napr. v škole Rinzai zen, je konfrontácia s otázkou, ktorá je v intenciách racionality neriešiteľná, tzv. kóan, a ktorej riešenie je možné len pri opustení doterajšieho spôsobu nazerania.

Zen (čín. čchan, zo sanskrit. dhjána) sa už v Číne rozdelil na niekoľko škôl. Rinzai zen a sotó zen sú v Japonsku najdôležitejšími školami zenu.

V zene nejde o dosahovanie cieľa, osvietenie nie je podstatné. Slová konanie nezasahovaním či nezámerné konanie sú pri pokuse opísať podstatu zenového prístupu vhodnejšie.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zen-budhizmus

Externé odkazy

• FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok