Partská ríša
Partská ríša alebo Partské kráľovstvo bol štát, ktorý sa nachádzal na území dnešného Iránu a okolitých štátov medzi 2. polovicou 3. storočia pred Kr. a rokom 224 po Kr.
Prvým hlavným mestom bola Nisa (Nisaja), potom spolu so šírením územia na západ sa hlavné mesto presúvalo, nakoniec ním bol Ktésifón na rieke Tigris. Významné mestá boli Darabgird, Firúzábád, Hatra, (znovu založený) Aššur a Dúra Európos.
Predohra
[upraviť | upraviť zdroj]Po smrti Alexandra Veľkého, do ktorého ríše toto územie patrilo, pripadol dnešný Irán a okolie Seleukovcom (Seleukovská ríša). Seleukovská ríša sa postupne na východe rozpadala – odtrhla sa provincia Baktria a provincie Partia a Hyrkánia roku 248 pred Kr. dobyl Arsakes, vodca skýtskeho kmeňa Partov a zakladateľ dynastie Arsakovcov. Tak vznikla pôvodne na týchto dvoch územiach (na juhovýchod od Kaspického mora) Partská ríša.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Ríša spočiatku bojovala so Seleukovskou ríšou na západe a juhu. Za Mithradáta I. (171 – 138 pred Kr.) sa ríša významne rozšírila až po (vrátane) Mezopotámiu na západe (definitívne okolo 130 pred Kr.) a ústie Indusu na východe. Od roku 138 pred Kr. ríšu ohrozovali z východu Tochari a Sakovia (Skýti), ale Mithradátes II. (123-87 pred Kr.) ich odrazil. Od 1. storočia pred Kr. bola častým súperom jednak Rímska ríša na západe a jednak aj Sakovia na východe. Rímska ríša najneskôr od druhej polovice 1. storočia pred Kr. kontrolovala časť bývalých achajmenovských dŕžav, najmä Malú Áziu, Sýriu a Egypt. S Rimanmi sa ríša stretla najmä vo víťaznej bitke pri Charrane (Charrae, Karrhách) v roku 53 pred Kr., ale boje ďalej pokračovali. Hranica medzi Partskou ríšou a rímskym impériom sa po mnohých vojnách ustálila v 1. storočí na strednom Eufrate a ani dočasné Trajánove výboje v Mezopotámii (114–117) na tom veľa nezmenili.
Rody spravujúce jednotlivé oblasti ríše mali značnú autonómiu. Zvláštne postavenie mali najmä Peržania v oblasti Perzie (Párs), Charakéné pri ústí Eufratu, Elymais (Elam), Média a Veľká Arménia. Toto sa ríši stalo osudným: Arsakovci si vládu v ríši udržali až do roku 224, kedy perzský vládca, Sásánovec Ardašír, zvrhol Arsakovca Artabána IV. a vytvoril Novoperzskú ríšu.