Preskočiť na obsah

Andrej Hadik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Andrej Hadik
Hadik na portéte od Johanna Georga Weikerta (olejomaľba, 1783)
Hadik na portéte od Johanna Georga Weikerta
(olejomaľba, 1783)
Iné menáslovensky tiež: Andrej Hadík
maďarsky: Hadik András
nemecky: Andreas Hadik
Narodenie16. október 1711[1]
Žitný ostrov, Habsburská monarchia (dnes Slovensko)
Úmrtie12. marec 1790 (78 rokov)
Viedeň, Habsburská monarchia (dnes Rakúsko)
Národnosťslovenská
Známy vďaka„husársky kúsok“ (obsadenie Berlína, 1757)
Profesiapoľný maršal
RodičiaMichal Hadik
Františka Hardiova
ManželkaFrantiška Lichnowská
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Andrej Hadik
Grófsky erb z roku 1763 udelený Andrejovi Hadikovi

Gróf Andrej Hadik alebo Andrej Hadík z Futogu (maď. Hadik András, nem. Andreas Reichsgraf Hadik von Futak; * 16. október 1711, Žitný ostrov[1] – † 12. marec 1790, Viedeň) bol uhorský gróf a rakúsky poľný maršal slovenského pôvodu. Pochádzal z turčianskeho slovenského zemianskeho rodu.[2]

Do grófskeho stavu povýšený v Uhorsku 20. marca 1763 a do stavu ríšskeho grófa vo Viedni dňa 4. februára 1777.

Vyznamenal sa v sedemročnej vojne, najmä nečakaným útokom na Berlín 16. októbra 1757, ktorý obsadil s minimálnymi stratami. Z tohto činu sa vyvinul frazeologizmus „husársky kúsok“ (franc. tour d’hussard, nem. Hussarenstück)[2] pre pomenovanie riskantne odvážneho činu.[3]

Život

Narodil sa 16. októbra 1711 v rodine zemana Michala Hadika (1679 – 1733[4]) a Františky Hardiovej na Žitnom ostrove, kde v tom čase slúžil jeho otec ako husársky kapitán.[1] V 1719 – 1728 študoval na jezuitskom gymnáziu v Kőszegu, následne v Košiciach (1728 – 1730) a nakrátko študoval právo v Kőszegu.[2] Pôvodne mal byť kňazom, ale otec ho presvedčil aby sa stal vojenským dôstojníkom.[2][5][4]

Vojenskú kariéru začal ako 22-ročný kornet (zástavník) v Dežöfiho (neskôr 3.) husárskom pluku. Veľmi rýchlo postupoval na rebríčku vojenských hodností. V protitureckej vojne v roku 1738 bol už kapitánom. Svojou odvahou natoľko vzbudzoval pozornosť veliteľských kruhov, že povýšenia išli pomerne rýchlo za sebou. Prejavil sa ako vynikajúci stratég, preto ho v roku 1744 vo veku 33 rokov povýšili na plukovníka a o už o tri roky neskôr (1747) bol generálom.

Sedemročná vojna

V roku 1756 získal hodnosť podmaršala. Preslávil sa aj v sedemročnej vojne (v rokoch 1756 – 1763). 16. októbra 1757 sa podieľal na čele jednotky asi 3500 husárov a pešiakov na prepade a obsadení Berlína. Jeho jednotka pri tejto nebezpečnej akcii stratila iba desať mužov. Berlín sa vtedy vykúpil za 300 000 toliarov, z ktorých dal Hadik 25 000 svojim vojakom a zvyšok poslal panovníčke Márii Terézii.

V roku 1758 bol vyznamenaný Radom veľkokríža Márie Terézie a povýšený na generála kavalérie[6][7]. V rokoch 1764 – 1768 sa stal hlavným veliteľom armád bojujúcich v Sliezsku. Keď sa v roku 1763 stal poľným maršalom, povýšili ho aj do grófskeho stavu. V rokoch 1764 – 1768 si plnil vojenské povinnosti ako miestodržiteľ Sedmohradska. Neskôr bol medzi rokmi 1772 a 1774 menovaný za vojenského gubernátora v Haliči a Vladimírsku. Najvyššiu vojenskú hodnosť v rakúskej armáde dosiahol v roku 1774, kedy bol menovaný za poľného maršala. V rokoch 1774 až 1790 bol prezidentom Dvorskej vojnovej rady vo Viedni, čo bola hodnosť zodpovedajúca ministrovi vojny.

Zomrel vo Viedni, bol pochovaný vo Futogu (Vojvodina), ktorý získal ako dedičné panstvo v roku 1763. Jeho zásluhou sa prisťahovali Slováci do neďalekého Petrovca (ktorý patril futockému panstvu), metropoly dolnozemských, vojvodinských Slovákov.

Súkromný život

Socha Andrejovi Hadikovi v Budapešti

Jeho manželkou bola kňažná Františka Lichnowská (1725 – 26. august 1787), mali spolu troch synov a dcéru. Dvaja jeho synovia sa vydali sa na vojenskú dráhu. Syn Karol Jozef (1756 – 1800) sa roku 1796 stal poľným maršalom a oženil sa s grófkou Mariou Theresiou von Kolowrat-Krakowsky a najmladší Andrej (1764 – 1840) dosiahol hodnosť husárskeho generála a vzal si za manželku Mariu Raszler von Gamerschwang . Syn Ján (1755 - 1833) sa oženil s Franziskou von Breuner. Dcéra Anna Mária Jozefa (1750 – 1842) bola od roku 1765 vydatá za poľského magnáta Marcina Lubomirskeho (1738 – 1811), z manželstva sa narodila jedna dcéra. Anna Mária Jozefa Lubomirska bola v rokoch 1776 - 1778 milenkou posledného poľského kráľa Stanislava Augusta Poniatowskeho; z tohto vzťahu sa narodil (s najväčšou pravdepodobnosťou kráľov) nemanželský syn.[8]

Národná akadémia obrany maršala Andreja Hadika

Referencie

  1. ↑ a b c Podľa jeho vlastnoručne napísaného životopisu z roku 1774, ktorý je uložený vo Vojenskom historickom archíve vo Viedni (Kriegsarchiv), kópia vo Vojenskom historickom ústave v Bratislave. Pozri Segeš 2010, s. 27
  2. ↑ a b c d Segeš 2010, s. 27
  3. ↑ Jarošová, Alexandra; Buzássyová, Klára, edi. (2011), „husársky“, Slovník súčasného slovenského jazyka, H – L, Bratislava: Veda, ISBN 9788022411721 
  4. ↑ a b Zrubec 2001, s. 56
  5. ↑ Berg 2009, s. 249
  6. ↑ Constantin von Wurzbach, strana 167 uvádza ako dátum povýšenia 5. marec 1758.
  7. ↑ Ersch Gruber uvádza dátum 19. december 1758
  8. ↑ ZIENKOWSKA, Krystyna: Stanisław August Poniatowski. Wrocław - Warszawa - Kraków 2004, 2. vydanie, s. 270.

Použitá literatúra

  • Constantin von Wurzbach: Hadik von Futak, Andreas Graf. In: Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oesterreich. Band 7, Verlag L. C. Zamarski, Wien 1861, S. 166–168.
  • Karl Bartsch: Hadik von Futak, Andreas Graf. In: Allgemeine Deutsche Biographie (ADB). Band 10, Duncker & Humblot, Leipzig 1879, S. 301 f.
  • Nikolaus von Preradovich: Hadik von Futak, Andreas Graf. In: Neue Deutsche Biographie (NDB). Band 7, Duncker & Humblot, Berlin 1966, ISBN 3-428-00188-5, S. 417

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andrej Hadik

Externé odkazy

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Andrej_Hadik&oldid=6818585“