Chammurapiho zákonník
Chammurapiho/Chammu-rapiho zákonník alebo Chammurabiho/Chammu-rabiho zákonník je zbierka právnych ustanovení, ktoré dal na 2,25 m vysokú stélu z čierneho dioritu klinovým písmom vytesať Chammu-rabi. Zbierka sa dotýka rôznych oblastí života babylonskej spoločnosti. Dnes sa nachádza v Louvri.
Či a do akej miery boli predpisy tohto zákonníka napĺňané v bežnej súdnej praxi, nie je známe. Pochádza cca z roku 1800 alebo 1760 alebo 1686 pred Kr. Je štvrtým najstarším zachovaným mezopotámskym zákonníkom, dlho bol považovaný za najstarší.
Stélu našli pri archeologických prácach v priestore starovekého mesta Súzy (dnes v Iráne) začiatkom 20. storočia.
Monolit býval zasadený do zeme a vystavený na verejnom mieste v Babylone, zaručoval tak prístup k právnemu poriadku komukoľvek (gramotnému).
Obsah
V hornej časti monolitu z čierneho kameňa sa nachádza vyobrazenie autora zákonníka – Chammu-rabiho, ako sa modlí k bohovi Slnka a spravodlivosti Šamašovi, ktorý sedí napravo od Chammu-rabiho a symbolicky mu diktuje text zákonov zapísaný nižšie.
Text je uvedený predhovorom, v ktorom Chammu-rabi zdôrazňuje zásluhy o budovanie babylonského štátu a menuje stavby, ktoré dal postaviť.
Samotný zákonník sa prevažne skladá z výkladu zvykového práva, je však prehľadne systematizovaný. Obsahuje 282 článkov, riešiacich právne otázky rodiny, súkromného vlastníctva a majetku všeobecne, obchodu, cien a miezd, pôžičiek a ich splácania, násilných zločinov, postavenia rôznych spoločenských vrstiev vrátane otrokov.
Zákonník rozdeľoval vtedajšie obyvateľstvo Babylonie do troch skupín:
- awilum – privilegovaná a najbohatšia vrstva, priestupky voči nim sa riešili formou odvety,
- muškéni – neprivilegované slobodné obyvateľstvo, priestupky voči nim sa riešili formou pokuty,
- otroci – neslobodné obyvateľstvo, priestupky voči nim sa riešili formou pokuty platenej ich pánovi, otrokov bolo ďalej možno kupovať a dediť, sami otroci mohli mať vlastný majetok a mohli sa ženiť so slobodnými ženami.
Za samotnými zákonnými ustanoveniami nasleduje epilóg, v ktorom Chammu-rabi nabáda, aby sa jeho predpisy používali pri riešení sporných otázok a žehná tým, ktorí túto pamiatku v budúcnosti ochránia a preklína tých, ktorí by ju prípadne zničili alebo poškodili.
Ukážky
5. Keď sudca rozhoduje spor, dosiahne rozhodnutie a vydá ho písomne, keď sa neskôr ukáže omyl v jeho rozhodnutí, a to kvôli jeho chybe, nech zaplatí dvanásťnásobok pokuty, ktorú udelil, potom nech je verejne zbavený úradu a už nikdy viac sa nestane sudcom.
15. Keď niekto unesie otroka alebo otrokyňu patriacu súdu alebo otroka alebo otrokyňu patriacu slobodnému za mestské brány, nech bude usmrtený.
45. Keď majiteľ prenajme svoju pôdu nájomcovi za stanovenú rentu a táto renta mu je vyplácaná, ale príde zlé počasie a zničí úrodu, následky ponesie nájomca pôdy.
138. Keď sa muž rozhodne odlúčiť od svojej ženy, ktorá mu nedala dieťa, nech jej vyplatí peniaze, ktoré vniesla do manželstva, vráti jej veno, ktoré priniesla od otca a prepustí ju.
165. Keď otec dá svojmu obľúbenému synovi pole, záhradu alebo dom a vydá mu o tom doklad, tak po jeho smrti, keď si budú bratia deliť majetok, nech najprv tento dar pripadne tomuto synovi a on nech ho prijme a potom nech si zvyšok pozostalosti rozdelia ostatní bratia.
273. Keď zamestnávateľ zamestná nádenníka, nech mu v čase od Nového Roka do piateho mesiaca roka, keď sú dni dlhé a práca ťažká, platí šesť gerahov na deň a od šiesteho mesiaca do konca roka nech platí päť gerahov na deň.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chammurapiho zákonník
