Preskočiť na obsah

Mikroorganizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 14:50, 28. apríl 2020, ktorú vytvoril Vasiľ (diskusia | príspevky) (Revízia 7023507 používateľa 185.165.36.7 (diskusia) bola vrátená)

Mikroorganizmus alebo mikrób je najčastejšie definovaný buď ako baktéria a jednobunková huba, alebo ako akýkoľvek organizmus viditeľný len pomocou optického a elektrónového mikroskopu (často okrem rias), alebo ako jednobunkový organizmus, alebo ako synonymum taxónu Protista. Je sporné či medzi mikroorganizmy patria aj vírusy (a priony). Podrobnejšie o definícii a ďalšie definície pozri nižšie.

Definícia

Presná definícia mikroorganizmov (mikróbov) je sporná. V závislosti od zdroja môže tento pojem zahŕňať:

  • a) baktérie a jednobunkové huby (najmä kvasinky) [1]
  • b) vírusy (a viroidy), baktérie (vrátane archeónov, ricketsií, aktinomycét a siníc), prvoky, riasy (v užšom zmysle len mikroskopické riasy), huby a slizovky (v užšom zmysle len mikroskopické huby alebo len kvasinky); takto definované mikroorganizmov sú v niektorých systémoch ekvivalentom taxónu Protista [2][1][3][4][5]
  • c) ako bod b + niektoré drobné mnohobunkové živočíchy [4][6]
  • d) ako bod b alebo bod c, ale okrem vírusov (keďže niekedy sa vírusy nepovažujú za organizmy); mikroorganizmy definované ako bod b okrem vírusov sú v niektorých systémoch ekivalentom taxónu Protista [1][4][6][5]
  • e) všetky jednobunkové organizmy (bez vírusov), t. j. baktérie (okrem časti siníc), prvoky, jednobunkové riasy, jednobunkové huby (a slizovky (?)) [7] - tento bod je sčasti zhodný s bodom d
  • f) vírusy, baktérie (bez siníc), prvoky a huby [8]
  • g) vírusy, baktérie (bez siníc), prvoky, mikroskopické huby (čiže plesne a kvasinky) [9]
  • h) ako bod g + priony (a sinice (?)) [10]
  • i) ako bod h + červy (+ prípadne aj makroskopické huby) [11]
  • j) vírusy, baktérie a prvoky [12]
  • k) baktérie, riasy a mikroskopické huby (napr. kvasinky) [13]
  • l) baktérie (vrátane siníc), prvoky, huby a slizovky (a prípadne aj vírusy) [14]

Fyziológia mikroorganizmov (najmä baktérií)

Základné životné prejavy sú metabolizmus a rozmnožovanie

Metabolizmus baktérií, zdroje živín

Mikroorganizmy ako aj všetky živé organizmy potrebujú pre život vodu a živiny na tvorbu energie a stavbu tela. Živiny obsahujúce biogénne prvky (nevyhnutne potrebné pre život) uhlík (C), kyslík (O), vodík (H), dusík (N), stopové prvky a vitamíny. Mikróby prijímajú potravu difúziou (fyzikálny jav, pri ktorom roztoky a plyny, ktoré sú bezprostredne v styku a sú rôzneho zloženia, vyrovnávajú svoje koncentrácie), celým povrchom tela.

Pochody z jednoduchších látok na zložky bakteriálnej bunky (bielkoviny, nukleové kyseliny, polysacharidy, lipidy), štiepením zložitých sa uvoľňuje energia. Tieto procesy sú za normálnych podmienok v rovnováhe.

Delenie mikróbov podľa nárokov na živiny

  • autotrofné baktérie získavajú energiu i stavebný materiál len z anorganických látok. Produkujú dostatok enzýmov (látok spôsobujúcich, alebo urýchľujúcich biochemické procesy), ktoré živiny rozkladajú a v základnej forme ich prijímajú.
  • heterotrofné baktérie, ktorých je viacej, produkujú nedostatočné množstvo enzýmov, preto závisia od iných, spravidla vyšších organizmov, ktoré živiny rozkladajú a rozložené ich mikroorganizmus môžu prijať. Pre medicínu majú význam!

Spôsoby získavania energie

  • fotosyntézou = fototropné mikróby, ktoré majú v telových dutinách chlorofylové zrná, pomocou nich pútajú slnečnú energiu
  • chemosyntézou = chemotropné mikróby premieňajú chemosyntézou látky bohaté na energiu, uvoľnenú energiu využívajú na životné pochody

Delenie mikróbov podľa vzťahu ku kyslíku

  • obligátne aerobné baktérie – schopné rásť len za prítomnosti kyslíka
  • obligátne anaerobné baktérie – rastúce len bez prítomnosti kyslíka
  • fakultatívne anaerobné baktérie – schopné rásť v prostredí bez kyslíka a aj s ním
  • mikroaerofilné baktérie – rastúce najlepšie v prostredí so zníženým množstvom kyslíka a zvýšením podielom oxidu uhličitého
  • aerotolerantné baktérie - môžu tolerovať prítomnosť kyslíka, ale nemôžu v jeho prítomnosti rásť

Delenie mikróbov podľa vzťahu k vyšším organizmom

  • saprofytické mikróby – nepoškodzujú makroorganizmus, jeho odpad je zdrojom živín mikroorganizmov
  • symbionty – vzájomne prospešní vzťah – mikroorganizmy využívajú odpadové látky makroorganizmu, makroorganizmus využíva niektoré ich metabolity, napríklad E. coli syntetizuje v čreve vitamín K a niektoré vitamíny B
  • parazity – ochudobňujú makroorganizmus o živiny a svojimi metabolitmi ho poškodzujú

Produkty mikroorganizmov

Mikrobiálne enzýmy – produkujú a sú nevyhnutné pre život (niektoré enzýmy sú toxické, poškodzujú bunky)

  • exoenzýmy – vylučujú enzýmy do okolitého prostredia
  • endoenzýmy – rozkladajú živiny vo vnútri bunky

Mikrobiálne pigmenty – pomáhajú pri ich diagnostikovaní

Tvorba aromatických látok, svetla a tepla

Mikrobiálne toxíny – poškodzujú bunky a tkanivá makroorganizmov

  • Exotoxíny – produkujú bunky do vonkajšieho prostredia, sú termolabilné a málo odolné voči vonkajšiemu prostrediu
  • Endotoxíny – sú viazané na bunky a uvoľňujú sa do prostredia až po jej uhynutí, sú termostabilné a menej toxické

Pohyblivosť mikroorganizmov

  • pasívny (unášaním)
  • aktívny (bičíkmi)

Rozmnožovanie mikroorganizmov – nepohlavne

  • priečnym delením – v strede bunky Septum – dve dcérske bunky
  • pučaním – dozretá materská bunka – na jej povrchu je nová bunka – do nej rozdelené jadro – oddelenie –

Zdroje

  1. ↑ a b c mikroorganizmus. In: Pyramída. s. 3211.
  2. ↑ mikroorganizmy; Protista. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. s. 300; 405
  3. ↑ mikroorganizmy. In: BELŠÍNKOVÁ, Otília, ed. et al. Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. s. 446
  4. ↑ a b c Mikroorganismen. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  5. ↑ a b Mikroorganismen. In: Brockhaus - die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0
  6. ↑ a b Mikroorganismen. In: DECKWER, Monika. RÖMPP Lexikon Biotechnologie und Gentechnik, 2. Auflage, 1999. [s.l.] : Georg Thieme Verlag, 2014. 878 s. ISBN 978-3-13-179332-4. S. 524.
  7. ↑ LENOCHOVÁ, Mária et al. Biológia pre 1. ročník gymnázia. 3. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. ISBN 80-08-021318-X. s. 20
  8. ↑ mikroorganizmy. In: KADLEC, Oskár, ed. Encyklopédia medicíny. Bratislava: Asklepios, 1993-2004. ISBN 80-7167-008-1
  9. ↑ mikroorganismy. In: Malá československá encyklopedie 4 M – Pol. Praha: Academia, 1986. s. 245.
  10. ↑ ŠTEFANOVIČ, Ján; HANZEN, Juraj. Lexikón lekárskej bakteriológie. preprac. a rozš. vyd. Bratislava : HPL SERVIS, 2013. 159 s. ISBN 978-80-971151-1-1. S. 5.
  11. ↑ ŠTEFANOVIČ, Ján; HANZEN, Juraj. Mikroorganizmy človeka v zdraví a chorobe. Bratislava : HPL SERVIS, 2012. 190 s. ISBN 978-80-971151-0-4. S. 175-176.
  12. ↑ mikroorganismus. In: Velký lékařský slovník On-Line [online]. lekarske.slovniky.cz, [cit. 2018-09-27]. Dostupné online.
  13. ↑ Microorganisms. In: The Great Soviet Encyclopedia (1979) [online]. encyclopedia2.thefreedictionary.com, [cit. 2018-09-27]. Dostupné online.
  14. ↑ Mikroorganismen. In: Lexikon der Geographie. [CD-ROMs] Heidelberg ; Berlin : Spektrum, Akad. Verl., 2002. ISBN 3-8274-0418-5.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Mikroorganizmus&oldid=7023508“