Ašot II. (arménsky kráľ)
| Ašot II. Železný | |
| tretí kráľ stredovekého Arménskeho kráľovstva | |
.jpg) Socha Ašota II. Železného, Idževan, Arménsko | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Bagratovci |
| Panovanie | 914 – 929 |
| Predchodca | Smbat I. |
| Nástupca | Abas (brat) |
| Biografické údaje | |
| Pôvodné meno | armén. Աշոտ Բ Երկաթ – Ašot II. Jerkath |
| Narodenie | 9. storočie Arménske kráľovstvo |
| Úmrtie | 929 Arménske kráľovstvo |
| Vierovyznanie | arménske kresťanstvo |
| Rodina | |
| Otec | Smbat I. |
| Odkazy | |
 | Ašot II. (multimediálne súbory na commons) |
Ašot II. Železný (armén. Աշոտ Բ Երկաթ – Ašot II. Jerkath; * 9. stor. – † 929) bol tretí kráľ stredovekého Arménskeho kráľovstva z dynastie Bagratovcov.[1][2][3] Vládol v rokoch 914 – 929, pričom jeho vláda bola poznačená bojmi s azerbajdžanskými Sadžiovcami.[4][5]
Pre svoju statočnosť a odvahu dostal v historiografii prezývku Jerkat – Železný.[5] Podľa byzantských prameňov bol Ašot II. natoľko silný, že dokázal holými rukami ohnúť železnú tyč.[6]
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Ašot II. bol synom Smbata I. a vnukom Ašota I., zakladateľa dynastie Bagratovcov a stredovekého Arménskeho kráľovstva.[4][6]
V roku 896 bol zajatý a následne aj prepustený sádžiovským emirom Afšínom z Azerbajdžanu. Afšínov nástupca Júsuf, ktorý ako kalifov zástupca (ostikan) vystupoval v Arménsku, Ašotovi udelil titul išchán išchánas („knieža kniežat“) Arménska. Po umučení Smbata I. v Dvine v roku 914 bol Ašot korunovaný kráľom Arménska.[6][7]:58
Ašot následne začal proti Júsufovi bojovať v partizánskej vojne a posilňovať svoje pozície. Znovu získal moc nad severným Arménskom a bitky sa rýchlo rozšírili zo severných oblastí na západ a juh. Ašotovo postavenie uznal aj byzantský cisár, ktorý mu počas jeho návštevy v Konštantínopole v roku 914 udelil titul archóna archónov (gr. archón ton archóntos)[4][6] a vojenskú podporu. Cisár Ašota zároveň označil čestným titulom „syn mučeníka“.[6] V náboženskej sfére sa počas Ašotovej ranej vlády viedli rozhovory medzi Konštantínopolom, kde bol patriarchom Nikolaos I. Mystikos a arménskym katolikom Ján VI. Historik.[4]
V Arménsku sa medzitým Ašotova situácia výrazne zhoršila po tom, čo bol azerbajdžanským vládcom Júsufom za arménskeho vládcu vymenovaný Ašotov bratranec a menovec Ašot Šapuhjan (aj Ašot Sparapet), na ktorého stranu sa postavilo viacero domácich veľmožov. Situáciu sa Ašotovi podarilo vyriešiť až v roku 922 po štvorročných bojoch.[6] Krátko na to, čo bol Ašot uznaný aj Arabmi a bol mu udelený titul kráľa kráľov (šahanšáh), sa však zhoršili Ašotove vzťahy s Byzanciou.[4][6] Do Arménska bol dokonca v roku 922 vyslaný s vojskom Ióannes Kurkuas a titul archóna archónov bol Byzanciou udelený Vaspurakanu, rivalskému arménskemu kráľovstvu.[4] Ióannes síce dokázal dobyť niekoľko arménskych miest, no starobylý Dvin ovládaný Arabmi dobyť nedokázal.[2] V roku 923 zvíťazil Ašot nad Arabmi v bitke pri jazere Sevan.[3]
Kráľom po Ašotovi II. sa stal Ašotov brat Abas (niekedy Abbás).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Ašot II. Železný. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Sv. 1. A – Č. Praha : Academia, 1984. S. 263.
- ↑ a b ASOT/ASHOT. In: Encyclopaedic Prosopographical Lexicon of Byzantine History and Civilization. Ed. Alexis G. Savvides; Benjamin Hendrickx et al. Vol. 1. Aaron – Azarethes. Turnhout : Brepols, 2007. ISBN 978-2-503-52303-3. S. 420 – 421.
- ↑ a b Ašot II. Železný. In: Encyclopaedia Beliana. Zväzok 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied. ISBN 80-224-0554-X. S. 426 – 427.
- ↑ a b c d e f GARSOÏAN, Nina G. AŠOT II ERKAT. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 210. (po anglicky)
- ↑ a b AŠOT II JERKATH. In: Hajkakan sovetakan hanragitaran. Hator 1. A – Argina. Jerevan : Hajkakan SSH GA, 1974. S. 487.
- ↑ a b c d e f g MAKSOUDIAN, Krikor H. AŠOT II ERKAT. In: Dictionary of the Middle Ages. Ed. Joseph R. Strayer. Vol. 1. Aachen – Augustinism. New York : Charles Scribner's Sons, 1982. ISBN 0-684-16760-3. S. 588 – 589. (po anglicky)
- ↑ PAYASLIAN, Simon. History of Armenia. New York : Palgrave Macmillan, 2007. ISBN 978-1-4039-7467-9.
Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- ASOT/ASHOT. In: Encyclopaedic Prosopographical Lexicon of Byzantine History and Civilization. Ed. Alexis G. Savvides; Benjamin Hendrickx et al. Vol. 1. Aaron – Azarethes. Turnhout : Brepols, 2007. ISBN 978-2-503-52303-3. S. 420 – 421. (početná bibliografia)