Abbé Prévost

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Antoine-François Prévost (d´Exiles)
Abbé Prévost
Osobné informácie
PseudonymAbbé Prévost
Narodenie1. apríl 1697
 Hesdin, Francúzsko
Úmrtie23. november 1763 (66 rokov)
 Courteuil, Francúzsko
Národnosťfrancúzska
Zamestnaniespisovateľ, publicista, novinár, prekladateľ, benediktín
Dielo
Žánredráma, román, cestopis
Obdobieneskorý barok
Témyspoločenské vzťahy
Významné práceManon Lescaut - veršovaná dráma
Ovplyvnil
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Abbé Prévost
(plné texty diel autora)
Spolupracuj na CommonsAbbé Prévost
(multimediálne súbory na commons)

L'Abbé Prévost (vlastným menom Antoine-François Prévost) [d'Exiles], (* 1. apríl 1697, Hesdin, Francúzsko – † 23. november 1763, Courteuil) bol francúzsky spisovateľ, novic u jezuitov v Paríži, neskôr vojak a cestovateľ.[1] Prídomok d´Exiles si pridal sám k menu počas svojho exilu v Holandsku. Napísal dodnes známu a hranú veršovanú tragédiu "Manon Lescaut".

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Svoje štúdium začínal v rodnom meste, a vďaka výborným výsledkom vstúpil ako novic do jezuitského rádu. Jeho novým pôsobiskom sa stáva Paríž a La Flèche. V roku 1717 sa však nechá naverbovať do vojska, no už čoskoro sa vracia k jezuitom, aby sa len o niečo neskôr – asi o pol roka – k vojsku zasa vrátil. V roku 1721 sa nešťastne zamiluje a prechádza k rádu benediktínov, kde pôsobil ako kazateľ, učiteľ a redaktor jedného zväzku popredných cirkevných dejín „Gallia christiana“.[1] V tom období tiež začína pracovať na svojom prvom vlastnom diele.

Literárna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1728 mu nedovolia prechod do menej prísnej clunyjskej rehole, preto uteká z kláštora do Anglicka, kde sa začína živiť ako spisovateľ. Tu tiež vychádzajú prvé štyri zväzky jeho diela „Pamäti urodzeného muža“.

Neskôr sa presúva do Holandska, kde mu v roku 1731 vychádza román „Anglický filozof alebo príbehy pána Clevelanda“ a ďalšie tri diely „Pamätí urodzeného muža“, ktorých posledný diel obsahuje samostatnú poviedku: „Príbehy rytiera des Grieux a Manon Lescaut“. Jeho štýl je spontánny, improvizovaný, no jasný a prirodzený. V Holandsku sa tiež zamiluje do krásnej mladej protestantky, s ktorou sa vracia do Anglicka, no zdá sa, že ani táto láska sa nedočká šťastného naplnenia.

V roku 1733 začína vydávať časopis „Za a proti (Le Pour et le Contre), ktorý má zoznamovať Francúzsko s Anglickom a Angličanmi, a vydáva ho i po tom, ako sa v roku 1734 vrátil z Francúzska. Nevracia sa však už do kláštora: vo svete nadobudol zvučné spisovateľské meno, vďaka čomu sa stáva chránencom a spovedníkom svojho patróna de Contiho.

V roku 1734 cenzúra zakázala publikovanie príbehu o Manon Lescaut. Prévost vykazuje finančnú stratu kvôli nepredaným výtlačkom.

Stal sa redaktorom, prekladateľom, publicistom a svoj časopis vydáva až do roku 1740. Vďaka svojej usilovnosti sa jeho literárne dielo rozrástlo až na 200 zväzkov, no i napriek tomu žije v biede a núdzi.

V roku 1741 musel ujsť pred veriteľmi do Bruselu, v tomto exile ostal až do nasledujúceho roka. Tu prekladal diela Samuela Richardsona a podľa Johna Greena spracoval svoje ďalšie dielo „Všeobecné dejiny ciest“.

V roku 1753 pri reedícii premenoval posledný diel pamätí na „Príbehy rytiera des Grieux a Manon Lescautovej“.[1] V roku 1755 Tento nový variant Manon Lescaut je Prévostom prepracovaný tak, aby sa páčil inkvizičnej cenzúre. Rediguje nový časopis „Journal étranger“, ktorý má podobné poslanie ako „Za a proti“, pretože má svojich čitateľov oboznamovať so zahraničnou literatúrou.

V roku 1754 sa stal priorom benediktínskeho opátstva St. Georges de Gesnes.

Posledné roky života prežil v dedinke Vineuil-Saint–Firmin. Cestou z benediktínskeho kláštora, kde chodil pracovať, v lese pri Chantilly, dostal mozgovú príhodu a skonal.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1724 - Dobrodružstvá Pomponiove, rytiersky román, Les Aventures de Pomponius, chevalier romain (1724)
  • 1728/1731 - Pamätí urodzeného muža (Aventures d’un homme de qualité)
  • 1731 a 1753 - Manon Lescaut (Histoire du chevalier des Grieux et de Manon Lescaut) , veršovaná tragédia
  • 1735/1740 - Dekan killerinský (Doyen de Killerina), román z írskeho prostredia
  • 1732/1739História pána Clevelanda (Histoire de monsieur Cleveland) , román
  • 1741 Príbeh modernej Grékyne (Histoire d’une Grecque moderne) , román podľa skutočného príbehu
  • 1740 Margaréta d´ Anjou, román, Histoire de Marguerite d’Anjou (1740).
  • 1746 Všeobecná história cestovania, Histoire générale des voyages (15 vol., 1746-1759).
  • 1741 Memoáre o histórii Malty, Mémoires pour servir à l’histoire de Malte (1741).
  • 1741 Campagnes philosophiques
  • 1753 Vychádza prepracovaná verzia hry Príbeh rytiera des Grieux a Manon Lescaut vo Francúzsku
  • 1760 Morálny svet alebo Memoáre slúžiace histórii ľudského srdca, Le Monde moral ou Mémoires pour servir à l’histoire du cœur humain

Vplyv diela[upraviť | upraviť zdroj]

Opery[upraviť | upraviť zdroj]

Dráma[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Malá encyklopédia spisovateľov sveta. 2. vyd. Bratislava: Obzor, 1981. s. 448.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora:

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Abbé Prévost na francúzskej Wikipédii a Abbé Prévost na anglickej Wikipédii.