Preskočiť na obsah

Adenozylhomocysteináza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Tetramér ľudksej adenozylhomocysteinázy
Identifikátory
Číslo ECEC 3.3.1.1
Číslo CASchýba číslo CAS
Databázy
IntEnzhľadať v IntEnz
BRENDAhľadať v BRENDA
ExPASyhľadať v ExPASy
KEGGhľadať v KEGG
MetaCychľadať v MetaCyc
PDB štruktúryRSCB PDB PDBe PDBsum

Adenozylhomocysteináza (EC 3.3.1.1) je hydroláza, ktorá katalyzuje reverzibilnú hydrolýzu S-adenozylhomocysteínu (SAH) na adenozín a homocysteín. Enzým pre svoju aktivitu vyžaduje NAD+:[1][2]

S-adenozylhomocysteín + H2O ↔ homocysteín + adenozín

Táto reakcia predstavuje jednu z reakcií metabolizmu metionínu.[3][4]

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Sekvencia adenozylhomocysteinázy je u väčšiny organizmov veľmi podobná[5] (tzn. málo mutuje) a má 430 až 470 aminokyselín. Tento enzým obsahuje v centrálnej časti región, ktorý je bohatý na glycín, pričom sa predpokladá, že táto časť enzýmu je zodpovedná za viazanie NAD+. Každá jednotka adenozylhomocysteinázy viaže jednu molekulu NAD+. Je možné, že tento proteín využíva alosterickú reguláciu podobnú morfeínom.[6]

Reakčný mechanizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Hydrolýza začína dehydrogenačnou oxidáciou 3'-OH skupiny ribózy pomocou NAD+, čím vzniká NADH. Výsledný ketón sa α-deprotonizuje na uhlíku C4, čím vzniká enol. Z enolu sa eliminuje homocysteín. Na α,β-nenasýtený ketón sa následne aduje voda a tento ketón sa potom redukuje pôsobením NADH (čím sa recykluje NAD+).[7]

Gény[upraviť | upraviť zdroj]

Adenozylhomcysteínáza je u ľudí kódovaná génom AHCY,[8][9] u ktorého sa predpokladá súvis s neuroblatómami.[10] Adenozylhomcysteínáza má takisto významné spojenie s nedostatkom adenozíndeaminázy, ktorý sa zvyčajne prejavuje ako ťažká kombinovaná imunodeficiencia (SCID). Nahromadené deriváty adenozínu, dATP, nevratne viažu a inhibujú adenozylhomocysteinázu, čo vedie k hromadeniu SAH, pretože rovnováha reakcie je posunutá smerom k SAH. SAH je silný inhibítor prenosu metylu.[11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. The enzymatic synthesis of S-adenosyl-L-homocysteine from adenosine and homocysteine. The Journal of Biological Chemistry, March 1959, s. 603–8. DOI10.1016/S0021-9258(18)70253-6. PMID 13641268.
  2. The mechanism of action of S-adenosylhomocysteinase. The Journal of Biological Chemistry, February 1979, s. 1217–26. DOI10.1016/S0021-9258(17)34190-X. PMID 762125.
  3. VOET, Donald. Biochemistry. 4th ed. Hoboken, NJ : John Wiley & Sons, 2011. ISBN 978-0-470-57095-1. S. 1034, 1036.
  4. DOBROTA, Dušan, a kol. Lekárska biochémia. 2. vyd. Martin : Osveta, 2016. 799 s. ISBN 978-80-8063-444-5. S. 279 – 281.
  5. Mutational and nucleotide sequence analysis of S-adenosyl-L-homocysteine hydrolase from Rhodobacter capsulatus. Proc. Natl. Acad. Sci. U.S.A., 1992, s. 6328–6332. DOI10.1073/pnas.89.14.6328. PMID 1631127.
  6. Dynamic dissociating homo-oligomers and the control of protein function.. Arch. Biochem. Biophys., 2011, s. 131–43. DOI10.1016/j.abb.2011.11.020. PMID 22182754.
  7. PALMER, J.L.; ABELES, R.H.. The mechanism of action of S-adenosylhomocysteinase.. Journal of Biological Chemistry, 1979-02, roč. 254, čís. 4, s. 1217–1226. Dostupné online [cit. 2024-07-05]. ISSN 0021-9258. DOI10.1016/s0021-9258(17)34190-x.
  8. GeneCards.org - AHCY Gene - Adenosylhomocysteinase
  9. NLM - AHCY adenosylhomocysteinase
  10. Signature literature review reveals AHCY, DPYSL3, and NME1 as the most recurrent prognostic genes for neuroblastoma. BioData Mining, 4 March 2023, s. 7. DOI10.1186/s13040-023-00325-1. PMID 36870971.
  11. In vivo inactivation of erythrocyte S-adenosylhomocysteine hydrolase by 2'-deoxyadenosine in adenosine deaminase-deficient patients. J Clin Invest, 1979, s. 807–811. DOI10.1172/JCI109367. PMID 312296.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Adenosylhomocysteinase na anglickej Wikipédii.