Preskočiť na obsah

Agapénor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Agapénor alebo Agapénór (starogr. Ἀγαπήνωρ – Agapénor/iný prepis: Agapénór) je v gréckej mytológii syn Ankaia z Arkádie[1] a Iotydy,[2]bol kráľ v Arkádii.[1]

Agapénor bol pred trójskou vojnou jedným z nápadníkov krásnej Heleny,[3][4] ktorá si nakoniec za manžela vybrala spartského kráľa Menelaa.[5] Po únose Heleny trójskym princom Paridom, sa kráľ Agapénor so svojim vojskom z Arkádie pridal k ostatným achájskym kráľom, ktorí pod velením mykénskeho kráľa Agamemnóna vypravili proti Tróji vojsko o sile stotisíc mužov a 1186 lodí.[6] Arkádia prispela do spoločnej flotily 60 loďami.[1][2]

Agapénor potom vo vojne patril medzi najstatočnejších achájskych bojovníkov. Keď zomrel hrdina Achilles a usporiadali sa na jeho počesť veľké pohrebné hry, aj Agapénor bol ich účastníkom[7] a nechýbal aj medzi vybranými bojovníkmi, ktorí sa v závere vojny v trójskom koni dostali za hradby Tróje a dobyli hrad kráľa Priama.[8]

Na ceste domov z Tróje jeho flotilu zahnala búrka na ostrov Cyprus, kde sa Agapénor usadil a založil mesto Pafos.[9][10] V novozaloženom meste dal potom postaviť svätyňu bohyni Afrodite.[9]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Homér, Iliada, 2,609-611.
  2. a b Hyginus, Fabulae 97.
  3. Apollodoros, Bibliotheca, 3,10,8.
  4. Hyginus, Fabulae 81.
  5. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 335.
  6. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 84.
  7. Quintus, Posthomerica 4,523-531.
  8. Quintus, Posthomerica 12,343.
  9. a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 8,5,2.
  10. Apollodoros, Epitome, E,6,15.