Preskočiť na obsah

Agasias (syn Dósithea)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Borgheský zápasník, kópia gréckeho originálu od Agasia, Musée du Louvre
Signatúra umelca, Musée du Louvre

Agasias (starogr. Ἀγασίας) bol grécky sochár v 2. storočí pred Kr.[1]

Agasias, syn Dósithea z Efezu, bol sochár činný približne v 2. polovici 2. storočia pred Kr.[2] Jeho jediným zachovaným dielom je takzvaný Borgheský zápasník (uvádzaný aj ako Borgheský gladiátor), ktorý sa v súčasnosti nachádza v Musée du Louvre. Patrí medzi niekoľko najkrajších mramorových sôch, dokončovaných jedine kovovým dlátom, bez hladenia povrchu.[3]

Nenásytný cisár Nero si dal z Grécka odviesť toľko sôch, koľko sa mu zachcelo.[2][4] Pausanias uvádza, že len Delfy pripravil o päťsto bronzových sôch.[5] Podľa nemeckého znalca antického umenia J. J. Winckelmanna je možné, že medzi tými sochami bol aj Borgheský zápasník od Agasia z Efezu, lebo ho v roku 1611 objavili neďaleko Nettuna v prímorskom letovisku Antium,[6] v rodisku Nera a jeho vily, na výzdobu ktorej cisár vynaložil veľké prostriedky.[2]

Od antických autorov o tvorcovi tejto sochy, síce nemáme správ, ale samotné dielo je dokladom jeho geniality. Socha predstavuje bojovníka v prudkom pohybe. Je to už dospelý muž v plnom rozkvete síl, jeho svalnaté telo nesie stopy života naplneného tvrdou prácou. Na tvári je badateľné, že nie je idealizovaná, ale vytvarovaná pravdivo podľa prírody.[7]

Agasiovo autorstvo potvrdzuje nápis, ktorý sa nachádza v spodnej časti tohto diela:

ΑΓΑΣΙΑΣ ΔΩΣΙΘΕΟΥ ΕΦΕΣΙΟΣ ΕΠΟΙΕΙ preklad: Agasias syn Dósithea z Efezu ma zhotovil
- text v starogréčtine[6]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Nancy Thomson de Grummond, Encyclopedia of the History of Classical Archaeology
  2. a b c Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 244.
  3. Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 175.
  4. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 182.
  5. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 275.
  6. a b IG XIV, Italia (Roma et vicinia) — Antium (Anzio) — undated, IG XIV 1226 [1]
  7. Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 245.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]