Akari

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
2006-005A – Akari
Astro-f.jpg
Prevádzkovateľ: Japonsko, JAXA
Výrobca: Japonsko, JAXA-ISAS
Typ misie: astronomická družica
Dátum štartu: 21. február 2006
Kozmodróm: Učinoura
Nosná raketa: M-5
Zánik: -
NSSDC ID: 2006-005A
Kat. číslo: 28939
Hmotnosť: 952 kg
uprav

Akari (po slovensky Svetlo), predštartové označenie ASTRO-F alebo IRIS (Infrared Imaging Survey) je japonská astronomická družica pre infračervenú oblasť spektra. Postavil a prevádzkuje ju ústav JAXA Institute of Space and Astronautical Science (ISAS), Sagamihara (Japonsko).

Popis družice[upraviť | upraviť zdroj]

Trojosovo stabilizovaná družica valcovitého tvaru so služobnou sekciou v tvare nízkeho osembokého hranola s celkovou dĺžkou 3,7 m a s rozkladacím z boku pripojeným panelom fotovoltaických batérií s rozpätím 5,5 m. V kryostate chladenom supratekutým héliom na 5,8 K je umiestnený:

  • zrkadlový ďalekohľad Ritchey-Chrétienovho usporiadania s primárnym zrkadlom z pozláteného karbidu kremíka s priemerom 710 mm (ohnisková vzdialenosť 4,2 m, efektívny priemer apertúry 685 mm, ku ktorému sú pripojené nasledujúce prístroje:
    • infračervený fourierovský spektrometer FIS (Far-Infrared Surveyor) pre vzdialenú infračervenú oblasť s Michelsonovým interferometrom v Martin-Pollotonovom usporiadaní, pracujúci v 4 pásmach s detektormi chladenými Stirlingovým chladičom na 1,8 K:
      • 50 až 80 µm (rozlíšenie 30"/px);
      • 60 až 110 µm (rozlíšenie 30"/px);
      • 110 až 180 µm (rozlíšenie 50"/px);
      • 140 až 180 µm (rozlíšenie 50"/px);
    • infračervený kamerový systém IRC (InfraRed Camera System), ktorý tvorí:
      • kamera pre blízku infračervenú oblasť NIR (Near InfraRed) (spektrálny rozsah 1,7 až 5,5 µm, detektor InSb, zorné pole 9,5'×10,0', rozlíšenie 1,46"/px);
      • kamera pre bližšiu strednú infračervenú oblasť MIR-S [=Medium InfraRed - Shorter Wavelenght] (spektrálny rozsah 5,8 až 14,1 µm, detektor Si:As, zorné pole 9,1'×10,0', rozlíšenie 2,34"/px);
      • kamera pre vzdialenejšiu strednú infračervenú oblasť MIR-L [=Medium InfraRed - Longer Wavelenght] (spektrálny rozsah 12,4 až 26,5 µm, detektor Si:As, zorné pole 10,3'×10,2', rozlíšenie 2,51"×2,39"/px);

Hlavné úlohy družice sú:

  • štúdium protogalaxií;
  • štúdium vzniku a vývoja galaxií;
  • štúdium životného cyklu hviezd;
  • štúdium priebehu zániku hvězd;
  • hľadanie hnedých trpaslíkov;
  • hľadanie a štúdium protoplanetárnych diskov;
  • hľadaní nových komét.

Na chladenie detektorov spektrometra a kamier nesie na palube zásobu 170 litrov supratekutého hélia. Pre navedenie na výslednú dráhu je družica vybavená vlastným apogeovým motorom. Predpokladaná doba aktívnej životnosti daná spotrebou hélia je 550 dní (1,5 roka).

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Družica bola vypuštená 21. februára 2006 z kozmodrómu Učinoura nosnou reaketou typu M-5 na východziu obežnou dráhu vo výške 301 až 718 km, s dobou obehu 94,28 min a sklonom k rovníku 98,19° Plánuje sa, že bude neskôr navedená vlastným motorom na operačnú heliosynchrónnu dráhu vo výške 745 km.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]