Akropola v Aténach

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Akropola v Aténach*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Celkový pohľad na aténsku Akropolu; v popredí chrám Partenón
Štát Grécko Grécko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá i, ii, iii, iv, vi
Identifikačné č. 404
Región** Lokality Svetového dedičstva v Európe
Súradnice 37°58′17.12″S 23°43′34.2″V / 37,9714222°S 23,726167°V / 37.9714222; 23.726167
História zápisu
Zápis 1987  (11. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO

(Aténska) Akropola alebo (Aténska) Akropolis je monumentálny komplex stavieb, symbol klasického gréckeho umenia a kultúry, vybudovaný na návrší kopca Akropolis, týčiaceho sa nad hlavným mestom Grécka, Aténami.

Celý komplex pozostávajúci z Propylají, chrámu Erechteion, malého chrámu Atény Niké, ústredného chrámu Partenón a niekoľkých menších budov, bol postavený v rokoch 447 až 406 pred Kr.

História osídlenia[upraviť | upraviť zdroj]

Vápencové návršie aténskej Akropoly sa dvíha do výšky viac ako 150 m nad okolitou atickou nížinou. V smere východ-západ má dĺžku 320 m a v smere sever-juh šírku 156 m. Vďaka svojej vynikajúcej polohe a prirodzenej nedobytnosti bolo obývané už v neolite a počas mykénskej doby, v 15. – 14. storočí pred Kr. sa stalo kráľovským sídlom. Okolo roku 1270 pred Kr. návršie obohnali prvými kyklopskými hradbami, z ktorých sa ešte zachovalo niekoľko stôp. Boli dlhé 760 m, vysoké 10 m a ich hrúbka sa pohybovala v rozmedzí 4 – 6 metrov. Vzhľadom na ich rozmery sa stavba pripisovala Pelasgom, protonárodu žijúcemu v Atike (z ich mena bol odvodený i názov múru – Pelargikon).

Leo von Klenze, Rekonštrukcia aténskej Akropoly, 1846, Pinakothek Museum, Mníchov

Aténski králi opustili svoje rezidencie po nájazde Dórov. Na začiatku 6. storočia pred Kr. sa megarón v Kráľovskom paláci zmenil na chrám venovaný Aténe Polias. Okolo roku 520 pred Kr. v období tyranie, vznikla cesta Via Sacra, ktorá viedla od časti Kerameikos k Akropole a boli položené základy Propylají. Po roku 490 pred Kr. vyrovnali južnú časť návršia kde mal stáť veľkolepý chrám. Ale perzská invázia v roku 480 pred Kr. mala za následok úplné zničenie budov na Akropole.

Obnova sa začala z iniciatívy Themistokla a Kymóna, ktorí dali rozšíriť hradby a vyrovnať terén. Tieto hradby potom chránili plochu s rozmermi 262 x 136 m. Pri tejto udalosti sa sochy a architektonické fragmenty poškodené Peržanmi nahromadili do jednej jamy, tzv. Perzského násypu, kde ich našli počas vykopávok v roku 1886.

Za Periklovej vlády Akropolu po roku 447 pred Kr. radikálne obnovili. Jeho zásluhou sa na stavbe sústredili najlepší umelci z celého Grécka pod vedením už vtedy slávneho sochára Feidia. Akropola sa stala náboženským a myšlienkovým centrom Atén, ako aj kultúrnym symbolom gréckej civilizácie.

Okolo Akropoly[upraviť | upraviť zdroj]

Návršie, na ktorom stojí Akropola, bolo obklopené nepravidelnými mestskými štvrťami, ktoré sa zachovali až do rímskej doby. Na severovýchode, až po úpätie vŕšku Kolonós Agoráios, sa rozkladala agora, centrum administratívneho a obchodného života. Na juhu stálo Dionýzovo divadlo z 5. storočia pred Kr., ktoré neskôr prestavali, Asklepion a Ódeion, ktorý dal postaviť Herodes Atticus. Medzi Ódeionom a Dionýzovým divadlom stojí stĺporadie. Na severozápade sa nachádza návršie s Theséionom, dórskym Hefaistovým chrámom a na západe vrch Areópagos, sídlo súdu.

Asi 500 metrov západne od Akropoly ležia tri pahorky. Prvý zľava bol zasvätený Múzam, ochrankyniam vied a umení. Dnes je známy ako Philopappos, pretože na jeho vrchole sa nachádza mauzóleum, ktoré Aténčania postavili v 2. storočia pred Kr. Gaiovi Antoniovi Philopappagovi, ktorý bol obdivovateľom a priaznivcom Atén. Druhý pahorok, Pnyx, je posvätné miesto ľudových zhromaždení (ekklésiá), kde občania prvý raz v dejinách ľudstva dosiahli volebné právo. Tu prednášali svoje prejavy Perikles, Aristides, Themistokles a Demostenes. Tretí sa nazýva Vrchom Nýmf. Na jeho vrcholku bola r. 1842 postavená hvezdáreň.

V masíve hory Akropolis sa nachádza niekoľko jaskýň, ktoré tiež boli v minulosti považované za posvätné. V posvätnom obvode sa nachádzali aj vodné hodiny zvané klepsydra. Boli verejným zariadením na meranie času, ktoré sa dialo kontrolovaním množstva vody pritekajúcej pravidelným prúdom do nádrže.

Múzeum Akropoly[upraviť | upraviť zdroj]

Bolo založené v roku 1878 a nachádza sa v juhovýchodnej časti Akropoly. Uchováva jednu z najdôležitejších častí gréckeho tzv. prísneho umenia (z r. 480 – 450 pred Kr.) a klasického štýlu. V ľavom krídle sú vystavené diela zachránené z Perzského násypu zo 6. storočia pred Kr. V pravom krídle sa nachádzajú postavy z archaického chrámu Atény Polias a architektonické fragmenty klasických budov. Medzi týmito poslednými sú pozoruhodné časti vlysu z Partenónu s panathénajským sprievodom a s dvanástimi najvyššími olympskými božstvami, fragmenty výzdoby Erechteionu a dvadsaťosem tabúľ z balustrády chrámu Atény Niké. Hoci za návštevu múzea či Akropoly sa platí, študenti z krajín Európskej únie sa môžu pri kasách preukázať platným ISIC-om s občianskym preukazom a vstup im bude umožnený zdarma.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • BERNARDINYI, E.:Odhalené tajomstvá starých civilizácií. Bratislava: Príroda, 2007
  • WALKER, Ch.: Kamenní svedkovia dávnych čias. Bratislava: Mladé letá, 1987
  • NOVOTNÝ, B., a kol.: Encyklopédia archeológie. Bratislava: Obzor, 1986

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]