Al-Mu’tasim

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Al-Mu'tasim (arab. المعتصم), celým menom Abú Ishák Muhammad al-Mu’tasim Billáh ibn Hárún ar-Rašíd (* 794 – † 5. január 842) bol ôsmy kalif dynastie Abbásovcov. Na trón nastúpil po svojom nevlastnom bratovi Al-Ma’múnovi.

Al-Mu’tasim bol syn Hárúna ar-Rašída a tureckej háremovej otrokyne. Ešte pred nástupom na trón sa zúčastnil na potlačení povstania v Egypte a vo vojne proti Byzantskej ríši v rokoch 831 – 832. Kalifom sa stal v roku 833.

Jeho vláda je poznačená obmedzovaním iránskeho vplyvu v armáde a verejnej správe. Najmä v armáde sa mu to podarilo za pomoci tureckých vojenských otrokov – mamlúkov. V roku 836 sa al-Mu’tasim presťahoval do mesta Samarra, aby znížil napätie medzi obyvateľmi Bagdadu a svojimi tureckými vojakmi. To však dostalo jeho samého i jeho nástupcov do závislosti na tureckých jednotkách. Al-Mu’tasim je posledný z chalífov, ktorí vykonávali absolutistickú moc ešte osobne.

Za vlády Al-Mu’tasima naďalej vzrastala moc dynastie Táhirovcov vo výchoperzskej provincii Chorasán. Táhirovci sa stali guvernérmi Samarkandu, Farghany a Herátu. Na rozdiel od ostatných provincií kalifátu Abbásovcov, ktoré boli pod prísnou kontrolou Bagdadu a Samarry, Táhirovské provincie boli oslobodené od platenia poplatkov a od politického dohľadu. Rastúca nezávislosť Táhirovcov významne prispela k úpadku moci Abbásovcov na východe ríše.

Následníkom Al-Mu’tasima sa stal jeho syn Al-Wátik.


Al-Mu’tasim
Vladárske tituly
Predchodca
al-Ma’mún
chalífa
833842
Nástupca
al-Wátik