Alafranga
Alafranga (bulh. Алафранга)[1][2][3][4] je druh bohato zdobenej interiérovej dekoratívnej niky polkruhového klenutého tvaru, ktorá sa zvykne vyskytovať v bulharských obrodeneckých domoch.[1][4]
Stavali sa väčšinou v domoch bohatých občanov približne od polovice 19. storočia. Umiestnené bývali buď ako samostatný prvok alebo bývali súčasťou steny. Do vnútorného priestoru niky sa buď vkladal nejaký okrasný prvok, typicky kvety alebo zrkadlo, alebo bola dekoratívnymi freskami vyzdobená samotná alafranga a tvorila okrasný prvok sama o sebe. Motívy fresiek v alafrangách bývali často orientálne obrazce, zátišia s kvetmi, ale aj vyobrazenia krajiniek a výjavov z miest. Často tak pôsobili ako pomyselné okno, cez ktoré človek mohol vidieť výjav z iluzórnej krajiny.[1]
Pôvod slova[upraviť | upraviť zdroj]
Slovo pochádza z talianskeho výrazu alla franca[2] a doslovne by sa dal preložiť ako po francúzsky, alebo na francúzsky spôsob.[2][3] V prenesenom význame môže výraz znamenať aj po európsky, alebo na európsky spôsob.[3]
Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
Alafrangy sa vyskytujú v mnohých domoch z obdobia bulharského národného obrodenia.[1] Významným centrom výskytu tohto architektonického prvku je Plovdiv,[4][1] kde sa alafrangy nachádzajú napríklad v Chindlijanovom dome,[1] v Dančovovom dome, v Kliantiho dome, v dome Verena Stamboľana,[4] v Nedkovičovom dome,[1] alebo v dome, kde sa dnes nachádza plovdivské Etnografické múzeum.[4] Ďalej sa nachádzajú napríklad v Koprivštici (Oslekovov dom, Ľutovov dom), v Slivene (Marinkevov dom), v Karlove, v Kazanlăku, ale aj v ďalších bulharských mestách.[1]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
jedna z alafráng v Chindlijanovom dome v Plovdive -
alafranga v Lekovovom dome v Panagiurišti -
alafrangy v Georgiadiho dome v Plovdive
.jpg)
.jpg)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 1 – a-băl. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2011. 4946 s. ISBN 9789548104265. S. 38 – 39. (po bulharsky)
- ↑ a b c Алафранга [online]. zamoreto.com, 2015-01-27, [cit. 2022-08-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c алафра̀нга [online]. onlinerechnik.com, [cit. 2022-08-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e ТАНЧЕВА, Живка. Стилът "Алафранга" се разкрива в Етнографския музей-Пловдив [online]. bnr.bg, публикувано на 18.04.19 в 12:47, [cit. 2022-08-30]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alafranga
