Dom Klianti
| Dom Klianti (Къща Клианти) | |
| Dom Georgiho Kliantiho | |
| meštiansky dom plovdivského typu | |
 celkový pohľad na budovu z juhozápadu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Plovdiv |
| Mesto | Plovdiv |
| Rajón | Centralen |
| Súradnice | 42°08′51.08″S 24°45′08.45″V / 42,1475222°S 24,7523472°V |
| Štýl | bulharský obrodenecký barok |
| Vznik | 1816 |
| Začiatok výstavby | stred 18. storočia |
| Pre verejnosť | turisticky prístupný |
| Stav | reštaurovaný |
  | |
| Wikimedia Commons: Klianti house | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dom Klianti, alebo Kliantiho dom (bulh. Къща Клианти – Kăšta Klianti),[1][2][3][4] známy aj ako Dom Georgiho Kliantiho (bulh. Къщата на Георги Клианти – Kăštata na Georgi Klianti)[5] je obrodenecký meštiansky dom v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4] Kultúrna pamiatka národného významu.[5][6] Patrí medzi kultúrne pamiatky v Plovdive, ktoré boli vybrané pre digitalizáciu v rámci projektu, ktorý bol spolufinancovaný Európskou úniou.[7]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Dom Klianti leží v centrálnej časti mesta Plovdiv v hraniciach architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv[2] na ulici „Todor Samodumov“ (bulh. улица „Тодор Самодумов“, doslova ulica Todora Samodumova) č. 3[4] vo vrcholovej časti pahorku Džambaz tepe v susedstve budov Ritorovho domu, Lamartinovho domu, Antovovho domu a Žltej školy, ktoré sú všetky kultúrnymi pamiatkami národného významu a s ktorými tvorí unikátny architektonický ansábel.[2]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
S výstavbou budovy sa začalo v strede 18. storočia,[2][4] čo z domu robí jeden z najstarších domov z obdobia bulharského národného obrodenia nielen v rámci architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv,[1][2][4] ale aj v rámci celého Bulharska.[1] V priebehu výstavby bol zároveň niekoľkokrát prestavovaný[2] a tak k jeho dokončeniu v súčasnej podobe došlo v roku 1816.[1] V tomto čase bol dom majetkom pogréčteného Bulhara Georgiho Kliantiho (alebo Kleantisa) – pôvodne Georgiho Christova.[3][1] V roku 1817 bola vyzdobený interiér budovy.[1][2]
V roku 1846 bol dom reštaurovaný po tom, čo bol vážne poškodený v dôsledku požiaru. Tuto reštauráciu vykonali neznámi bracigovskí staviteľskí majstri, rovnakí ktorí postavili aj Katedrálu svätej Bohorodičky.[3] V rámci reštaurácie prebehli aj stavebné úpravy. Prízemie bolo rozšírené smerom na sever, pričom tak vznikol krytý dvor.[1] Od roku 1855 sa v dome (rovnako ako v Kujumdžievovom dome a Georgiadiho dome) začali konať koncerty pianistu Vasilaki Kliantisa (syna Georgiho Kliantiho), ktorý sa v tom čase do Plovdivu vrátil po ukončení štúdií na konzervatóriu vo Viedni.[3]
12. januára 1878, teda týždeň po oslobodení od osmanskej nadvlády, sa v Kliantiho dome konalo stretnutie medzi predstaviteľmi mesta a ruským vojenským velením, pri ktorom bol oficiálne určený prvý starosta Plovdivu – Atanas Samokovec.[3] V rokoch 1882 a 1920 prebehli dve prestavby okolitých ulíc, pri ktorých bola časť domu zlikvidovaná a dom tak stratil svoj pôvodný autentický vzhľad,[3][1] pričom roku 1882 bola zbúraná západná časť budovy a v roku 1920 bola „odrezaná“ časť juhovýchodného uhla budovy.[1]
V roku 1949 budova získala štatút národnej starožitnosti.[2][6] V roku 1963 bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky.[6]
V roku 1971 sa začal výskum spojený s reštauráciou budovy.[4][2] Tento prvotný výskum a zhotovenie architektonických nákresov budovy mal na starosti architekt Petăr Dikidžiev.[2]
O trinásť rokov neskôr, v roku 1984, bola začatá druhá etapa, ktorá pozostávala z vyhotovenia nákresov a fotografií výzdoby a cenných umeleckých artefaktov v budove. Tieto práce mal na starosti umelecký reštaurátor Zdzislav Karčevski a jeho tím. Následne v roku 1992 prebehol v budove architektonický výskum, ktorý vykonala architektka Žana Džugalanova z pobočky Trakija Národného inštitútu pre kultúrne pamiatky.[2]
V roku 1995 bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[5]
Medzi rokmi 2005 – 2007 prebehli najväčšie reštauračné práce na budove. Vedenie tímu, ktorý sa reštauraciou zaoberal sa skladalo z architektky Very Kolarovovej, inžiniera Peja Manova, umeleckých reštaurátorov Zdzislava Karčevského a Eleny Krivošievovej a ďalších. Posledná fáza reštaurácie bola vykonaná v rokoch 2013 – 2016 pod vedením architektky Rumiany Projkovovej, umeleckej reštaurátorky Eleny Krivošievovej a reštaurátora so špecializáciou na drevené elementy, Marina Stojanova.[2] Výskum a reštaurácia, ktoré sa začali v roku 1971 a prebiehali v niekoľkých etapách boli nakoniec úplne dokončené v roku 2017, keď sa konali ešte finálne dokončovacie práce.[4] V rovnakom roku dom získal prestížne ocenenie Budova roku (bulh. Сграда на годината – Sgrada na godinata) a bol premenený na múzeum.[4]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Ide o predstaviteľa[2][3][4] raného[4] obrodeneckého nesymetrického domu[2][3][4] plovdivského typu.[4] Budova je dvojposchodová.[2][3]
V súčasnosti sú zachované približne 2/3 z pôvodného domu.[6]
Interiér[upraviť | upraviť zdroj]
Na prvom poschodí je najzaujímavejším prvkom kryté nádvorie. V severovýchodnej časti tejto miestnosti sa nachádza zreštaurované pôvodné ohnisko nad ktorým sa nachádza baldachýn.[6]
Druhé poschodie pozostáva z celkovo štyroch miestností – ide o tri spálne, ktoré sa rozprestierajú okolo rozmernej obývacej izby (salónu).[6] Zaujímavou súčasťou sú dve nízke (výška dosahuje 1,6 metra) skladové miestnosti, ktoré sa nachádzajú pod dvoma hlavnými spálňami[2][6] v priestore tzv. medziposchodia.[6] V priestore salónu sa nachádza schodisko, ktoré vedie do dvoch hlavných miestností na prízemí.[6]
Výzdoba interiéru[upraviť | upraviť zdroj]
Budova je veľmi bohatá na výzdobu, ktorá zahŕňa fresky, drevené stropy zdobené drevorezbou, alafrangy,[4][3] drevorezbou zdobené dvere, vstavané poličky.[1] Mnohé z detailov sú unikátne a nie je možné ich vidieť v žiadnom inom plovdivskom obrodeneckom dome.[4] Väčšina výzdoby pochádza z roku 1817.[1][2]
Fresková výzdoba zahŕňa predovšetkým rôzne krajinky a monumentálne kompozície rastlinných ornamentov, maľbou sú bohato vyzdobené aj alafrangy.[1]
Stropy sú považované za najviac a najrozmanitejšie vyzdobené stropy zo všetkých obrodeneckých domov v rámci architektonicko-historickej rezervácie Starý Plovdiv. Výzdoba stropov zahŕňa okrasnú drevorezby spojenú s detailmi zo skla, maľbu a pozlatenie 22 karátovým zlatom. V drevorezbe sa objavujú predovšetkým geometrické motívy a motívy kvetov.[1]
Múzeum[upraviť | upraviť zdroj]
V súčasnosti (2023) dom funguje ako múzeum predstavujúce architektúru a pôvodnú výzdobu obrodeneckých domov. Múzeum bolo otvorené pre návštevníkov 22. júna 2017, teda štyridsaťšesť rokov po začiatku reštaurácie budovy.[8]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[5]
Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č. 4 z roku 1995, pričom ako dôvod ochrany boli stanovené architektonicko-staviteľská a umelecká hodnota budovy. Názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kăštata na Georgi Klianti (bulh. Къщата на Георги Клианти, doslova Dom Georgiho Kliantiho).[5]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
pohľad na juhovýchodný roh domu -
pohľad na južnú fasádu -
centrálna časť južnej fasády -
detail z južnej fasády -
detail z južnej fasády -
detail zo spodnej časti arkierovito rozšíreného druhého poschodia -
vchod do domu z ulice Todor Samodumov
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 270. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r KALINKOVA, Penka. Poznatijat nepoznat Plovdiv. Plovdiv : Obština Plovdiv – Rakursi OOD. 2018. 272 s. ISBN 9789548852845. S. 36 – 39. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 222. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n CVETANOV, Momčil. Pătevoditel: Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Sofia : Domino. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 74. (bulharsky)
- ↑ a b c d e Министерство на културата на Република България [online]. mc.government.bg, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i Lost in Plovdiv [online]. lostinplovdiv.com, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Дигитализират недвижимото културно наследство на Пловдив [online]. gradat.bg, 2015-12-28, [cit. 2023-04-15]. Dostupné online.
- ↑ Недвижимо културно наследство [online]. digital.plovdiv.bg, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online. Archivované 2023-04-21 z originálu.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dom Klianti
