Alexander Húščava
| Alexander Húščava | |
| slovenský historik, zakladateľ odboru archívnictva na Filozofickej fakulte UK v Bratislave | |
 | |
| Narodenie | 4. január 1906 Lamač, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 9. august 1969 Lamač, Slovensko |
Prof. PhDr. Alexander Húščava, DrSc. (* 4. január 1906, Lamač – † 9. august 1969, Lamač) bol slovenský historik, priekopník pomocných vied historických na Slovensku, zakladateľ odboru archívnictva na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.
Život
Po štúdiách na gymnáziu začal roku 1925 študovať na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Štúdium ukončil v júni 1929 a v novembri toho istého roku získal doktorát filozofie. V rokoch 1931-1933 študoval na Vatikánskej archívnej škole, ktorú však nedokončil. Vo vatikánskych archívoch sa venoval výskumu sloveník z obdobia pontifikátu pápeža Inocenta VI. Okrem toho bol v tomto období aj sekretárom Československého ústavu historického v Ríme. Potom začal študovať na Štátnej archívnej škole v Prahe, ktorú ukončil 26. júna 1936. V rokoch 1933-1937 pracoval na Krajinskom archíve v Bratislave. Roku 1937 sa habilitoval a získal hodnosť docenta. V tom istom roku nastúpil pracovať na Filozofickú fakultu UK v Bratislave. 1. júla 1939 sa stal mimoriadnym profesorom a 1. septembra 1940 riadnym univerzitným profesorom. V rokoch 1948-1949 zastával funkciu dekana Filozofickej fakulty. Na jeho podnet sa od roku 1950 začal študovať odbor archívnictvo, vedúcim ktorého bol v rokoch 1950-1969. 1. marca 1953 dosiahol vedeckú hodnosť doktora historických vied. Na Filozofickej fakulte pôsobil až do svojej smrti 9. augusta 1969.
V roku 1966 bol vyznamenaný Zlatou medailou UK a roku 1969 mu bol udelený Rad práce.
Katedra archívníctva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty UK v Bratislave udeľuje každoročne od roku 2006 na jeho počesť Cenu profesora Alexandra Húčšavu za najlepšiu študentskú vedeckú odbornú prácu v odbore archívnictva a pomocných vied historických.
Tvorba
Venoval sa najmä problematike pomocných vied historických. Najskôr to bola diplomatika, ktorej sa venoval pri hodnotení stredovekých listín z Liptova (Ján Literát a liptovské falzá). Tento materiál sa stal podkladom k štúdiu genealogických a heraldických problémov (Archív zemianskeho rodu z Okoličného). Je autorom prvej slovenskej učebnice paleografie (Dejiny a vývoj nášho písma), ktorá sa používa dodnes. Venoval sa tiež metrológii (Poľnohospodárske miery na Slovensku). Vo svojej tvorbe nezabudol ani na svoje rodisko, ktorého históriu spracoval v knihe Dejiny Lamača.
Dielo (výber)
- Kolonizácia Liptova do konca XIV. storočia. (Bratislava 1930)
- Ján Literát a liptovské falzá. (Bratislava 1936)
- Archív zemianskeho rodu z Okoličného. (Bratislava 1943)
- Dejiny Lamača. (Bratislava 1948, reed. 1998)
- Dejiny a vývoj nášho písma. (Bratislava 1951)
- Poľnohospodárske miery na Slovensku. (Bratislava 1972)