Preskočiť na obsah

Alexander Húščava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alexander Húščava
slovenský historik a archivár
Alexander Húščava
Narodenie4. január 1906
Lamač, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie9. august 1969 (63 rokov)
Lamač, Slovensko
DetiDušan Húščava

Prof. PhDr. Alexander Húščava, DrSc. (* 4. január 1906, Lamač – † 9. august 1969, Lamač) bol slovenský historik a archivár, priekopník pomocných vied historických na Slovensku, zakladateľ odboru archívnictva na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Po štúdiách na gymnáziu začal roku 1925 študovať na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Štúdium ukončil v júni 1929 v odbore dejepis-zemepis a v novembri toho istého roku získal doktorát filozofie v odbore československé dejiny a pomocné vedy historické.[1] V rokoch 1931-1933 študoval na Vatikánskej archívnej škole, ktorú však nedokončil. Vo vatikánskych archívoch sa venoval výskumu sloveník z obdobia pontifikátu pápeža Inocenta VI.[2] Okrem toho bol v tomto období aj sekretárom Československého ústavu historického v Ríme. Potom začal študovať na Štátnej archívnej škole v Prahe, ktorú ukončil 26. júna 1936. V rokoch 1933-1937 pracoval na Krajinskom archíve v Bratislave. Roku 1937 sa habilitoval a získal hodnosť docenta.[1] V tom istom roku nastúpil pracovať na Filozofickú fakultu UK v Bratislave. 1. júla 1939 sa stal mimoriadnym profesorom a 1. septembra 1940 riadnym univerzitným profesorom. V rokoch 1948-1949 zastával funkciu dekana Filozofickej fakulty.[1] Na jeho podnet sa od roku 1950 začal študovať odbor archívnictvo, vedúcim ktorého bol v rokoch 1950-1969. 1. marca 1953 dosiahol vedeckú hodnosť doktora historických vied. Na Filozofickej fakulte pôsobil až do svojej smrti 9. augusta 1969.

V roku 1966 bol vyznamenaný Zlatou medailou UK a roku 1969 mu bol udelený Rad práce.

Alexander Húščava je pochovaný na cintoríne Slávičie údolie v Bratislave.

Pamätník historika profesora v Lamači (Michal Zdravecký, 1988)

Venoval sa najmä problematike pomocných vied historických. Najskôr to bola diplomatika, ktorej sa venoval pri hodnotení stredovekých listín z Liptova (Ján Literát a liptovské falzá). Tento materiál sa stal podkladom k štúdiu genealogických a heraldických problémov (Archív zemianskeho rodu z Okoličného). Je autorom prvej slovenskej učebnice paleografie (Dejiny a vývoj nášho písma), ktorá sa používa dodnes. Venoval sa tiež metrológii (Poľnohospodárske miery na Slovensku). Vo svojej tvorbe nezabudol ani na svoje rodisko, ktorého históriu spracoval v knihe Dejiny Lamača.

Pamiatka na jeho osobnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Katedra archívníctva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty UK v Bratislave udeľuje každoročne od roku 2006 na jeho počesť Cenu profesora Alexandra Húščavu za najlepšiu študentskú vedeckú odbornú prácu v odbore archívnictva a pomocných vied historických.

Od roku 1972 je po Alexandrovi Húščavovi pomenovaná ulica v Dúbravke, mestskej časti Bratislavy.

V Lamači na Heyrovského ulici v roku 1988 postavili na počesť rodáka Alexandra Húščavu pamätník s bustou[3], ktorého autorom je akademický sochár Michal Zdravecký.

Dielo (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kolonizácia Liptova do konca XIV. storočia (Bratislava 1930)
  • Ján Literát a liptovské falzá (Bratislava 1936)
  • Najstaršie výsady mesta Trnavy (Bratislava 1939)
  • Archív zemianskeho rodu z Okoličného (Bratislava 1943)
  • Dejiny Lamača (Bratislava 1948, reed. 1998)
  • Dejiny a vývoj nášho písma (Bratislava 1951)
  • Poľnohospodárske miery na Slovensku (Bratislava 1972)

Osobný archívny fond

[upraviť | upraviť zdroj]

Osobný archívny fond, ktorý zahŕňa archívne dokumenty z vedeckej a pracovnej činnosti profesora Húščavu, je uchovávaný v Ústrednom archíve SAV v Bratislave.[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Absolventi [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-10-10]. Dostupné online.
  2. HÚŠČAVA, Alexander. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok III G – H. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2007. 739 s. ISBN 978-80-89023-96-7. S. 714 – 715.
  3. JURÁNYI, Ladislav. Alexander Húščava, zakladateľ archívnictva na Slovensku. Akadémia. Správy SAV. (Bratislava: Veda), roč. 55, čís. 5, s. 26. Dostupné online [cit. 2020-11-01]. ISSN 0139-6307. Archivované 2023-01-31 z originálu.
  4. KAMENCOVÁ, Lýdia. Húščava, Alexander - osobný fond. Inventár k osobnému archívnemu fondu. [online]. Ústredný archív SAV, 2000, [cit. 2020-11-01]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]