Preskočiť na obsah

Alexandr Alexandrovič Bestužev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alexandr Alexandrovič Bestužev
ruský spisovateľ, literárny kritik, dekabrista, publicista
Alexandr Alexandrovič Bestužev
Osobné informácie
PseudonymMarlinskij
Narodenie3. november 1797
 Petrohrad, Ruská ríša
Úmrtie19. jún 1837 (39 rokov)
 Soči, Ruská ríša
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAlexandr Alexandrovič Bestužev
(multimediálne súbory na commons)

Alexandr Alexandrovič Bestužev , (rus. Алекса́ндр Алекса́ндрович Бесту́жев, pseudonym Marlinskij, rus. Марли́нский * 3. november 1797, Petrohrad, Ruské impérium – † 19. jún 1837, Soči) bol ruský spisovateľ, literárny kritik, dekabrista, publicista.

Zúčastnil sa dekabristického povstania v čele jedného zo vzbúrených plukov. Spolupracoval s Rylejevom ako spoluautor agitačných piesní a vydavateľ almanachu Poljarnaja zvezda. V roku 1820 vstúpil do Spoločnosti milovníkov ruskej slovesnosti (Общество любителей российской словесности). Zaoberal sa literárno-kritickou a publicistickou činnosťou; písal články o ruskej literatúre a prehľady ročnej literárnej produkcie (v rokoch 1823, 1824 a 1825). Keď sa po dlhšej nedobrovoľnej prestávke (väzenie, vyhnanstvo na Sibíri) vrátil k literárnej činnosti, zameral sa na prózu. Nadviazal na svoje poviedky z preddecembrového obdobia, rozvil ich silne vypätú emocionálnu romantickú stránku a začal písať novely pod pseudonymom Marlinskij (podľa obce Marli pri Petrohrade). Od roku 1829 slúžil ako radový vojak na Kaukaze, kde aj v boji zomrel.

Próze sa venoval už v období pred dekabristickým povstaním. Napísal cestopisnú črtu v listoch Cesta do Reveľu (Поездка в Ревель, 1820, 1823), boli to texty s historickými námetmi. poviedky Roman a Oľga (1824) a Zradca (Изменник, 1824) sa obracali do dávnej ruskej minulosti. S využitím tradície tzv. gotického románu zobrazil pomery v stredovekom Pobaltsku ovládanom prevažne nemeckými rytiermi; Hrad Wenden (Замок Венден, 1823), Hrad Neuhausen (Замок Нейгаузен, 1824, 1825), Hrad Eisen (Замок Ейзен, 1825, 1827), Reveľský turnaj (Ревельский турнир, 1825) a ďalšie. Vyznačovali sa pútavým dejom, dobrodružnými zápletkami, konfliktami, zradami, tajomstvom. Charakteristická bola pre ne tiež neskrývaná náklonnosť k bojovníkom za národnú nezávislosť a sociálnu spravodlivosť.

Hrad Neuhausen, teraz Vasteliina v Estónsku

V Bestuževovej tvorbe tridsiatych rokov patrí významné miesto pozorovaniam z Kaukazu. Kaukazské dojmy sú zachytené v Listoch z Dagestanu (Письма из Дагестана, 1832) a v črtách Rozlúčenie s Kaspickým morom (Прощание с Каспием, 1834). Najznámejšími z tohto obdobia sú jeho hrdinsko-bojovnícke prózy predchnuté divokou romantikou Ammalat-Bek (1834) a Mulla Nur (1836). Protiklad vnútorne bohatých ľudí a utilitarizmu súdobého sveta sa objavuje v prózach Skúška (Испытание, 1830) a Strašná veštba (Страшное гадание, 1831). V emocionálnej tragédii veľkej lásky Fregata Nádej (Фрегат Надежда, 1832) ústi v protišľachtický protest bojovnej demokratickej orientácie. Z podobne ladených próz sú ešte známe dva príbehy z obdobia protikontinentálnej blokády a protinapoleonskej vojny, Poručík Belozor (Лейтенант Белозор, 1831) a Moreplavec Nikitin (Мореход Никитин, 1834).

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]