Alexandr Leonovič Kemurdžian
| Alexandr Kemurdžian | |
| sovietsky konštruktér | |
 | |
| Narodenie | 4. október 1921 Vladikavkaz, Horská ASSR, Ruská SFSR (dnešné Rusko) |
|---|---|
| Úmrtie | 24. február 2003 (81 rokov) Petrohrad, Rusko |
| Profesia | konštruktér kozmických vozidiel |
| Odkazy | |
| Commons |  Alexandr Leonovič Kemurdžian |
Alexandr Leonovič Kemurdžian (* 4. október 1921, Vladikavkaz – † 24. február 2003, Petrohrad) bol sovietsky konštruktér, zakladateľ vedeckej školy kozmickej dopravy, tvorca prvých planetárnych roverov, mesačných vozidiel Lunochod. Doktor technických vied (1971), profesor (1977), laureát Leninovej ceny (1973).
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Kemurdžian sa narodil v roku 1921 do arménskej rodiny vo Vladikavkaze, kde sa zrovna nachádzali jeho rodičia počas občianskej vojny. Väčšinu detstva prežil v Baku.[1] V roku 1940 začal študovať v Moskve na Baumanovej vyššej technickej škole. V roku 1942 sa prihlásil ako dobrovoľník do červenej armády. Bojoval v druhej svetovej vojne ako letec. V rokoch 1943 - 1945 sa zúčastnil viacerých bojových operácií od bitky pri Kursku po boje v Pomoransku.
V roku 1951 ukončil štúdium na Dopravnej fakulte Moskovskej štátnej technickej univerzity N. Baumana a a nastúpil na miesto vo VNII-100 (VNIITransmaš) v Leningrade.
V roku 1959 bol menovaný za vedúceho oddelenia nových princípov pohybu. Zaoberal sa tvorbou vzduchových vankúšov a vznášadiel, vrátane vojenského vznášadla známeho pod krycím označením Objekt 760.
V rokoch 1963 - 1973 viedol Kemurdžian vývoj a konštrukciu samohybného automatického podvozku autonómnych mesačných sond. Pod jeho vedením sa vytvorili základy navrhovania planetárnych sond ako robotických kozmických vozidiel (roverov) a vznikli prvé planetárne rovery na svete, pre misie Lunochod, ako aj rover pre misiu na satelit Marsu Fobos.[2]
Účastnil sa na likvidácií havárie Černobyľskej jadrovej elektrárne. Jeho úlohou bolo zhodnotiť pracovné podmienky dopravných prostriedkov na mieste likvidácie havárie. Na základe skúseností získaných pri prácach na planétových roveroch bol v krátkom čase vytvorený diaľkovo riadený špecializovaný dopravný robot STR-1, ktorý poskytol pri likvidácii havárie značnú pomoc. Dva tieto roboty sa podieľali na odpratávaní trosiek a odstránení viac ako 90 ton rádioaktívnych materiálov.
Zomrel v roku 2003 v Petrohrade. Bol pochovaný na Smolenskskom arménskom cintoríne na ostrove Dekabristov v Petrohrade.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Александр Леонович Кемурджиан – главный конструктор самоходного шасси «Лунохода». Моменты жизни [online]. ivak.spb.ru, 2016-10-02, [cit. 2019-02-25]. Dostupné online.
- ↑ Неземные машины: Под Питером [online]. popmech.ru, 2007-04-20, [cit. 2019-02-25]. Dostupné online.
- ↑ Космический мемориал, А.Л. Кемурджиан [online]. sm.evg-rumjantsev.ru, [cit. 2019-02-28]. Dostupné online.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Кемурджиан, Александр Леонович na ruskej Wikipédii.