Alexandr Sergejevič Gribojedov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alexandr Sergejevič Gribojedov
ruský diplomat a dramatik
ruský diplomat a dramatik
Narodenie 15. január 1795
Moskva, Ruské impérium
Úmrtie 11. február 1829 (34 rokov)
Teherán, Irán
Podpis Alexandr Sergejevič Gribojedov, podpis (z wikidata)
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Alexandr Sergejevič Gribojedov

Alexandr Sergejevič Gribojedov (rus. Александр Сергеевич Грибоедов; * 15. január 1795, Moskva, Rusko – † 11. február 1829, Teherán, Irán) bol ruský diplomat a dramatik, pričom jeho veršovaná komédia Útrapy z rozumu patrí i v súčasnosti medzi najhranejšie hry v Rusku. Mal blízko k dekabristom.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Gribojedov sa narodil v Moskve, hlavnom meste Ruska, Sergejovi Ivanovičovi Gribojedovovi (1761—1814) a jeho žene Anastázii Fiodorovne Gribojedovovej. (1768- 1839).

Mimoriadne schopnosti sa u neho prejavili už v ranom detstve. Ako jedenásťročný chlapec začal študovať na Moskovskej univerzite a študoval tu na filologickej, právnickej a matematickej fakulte. Univerzitu dokončil ako pätnásťročný. V tej dobe sa zvládol naučiť aj niekoľko európskych a orientálnych jazykov.

V roku 1812 odišiel ako dobrovoľník do armády, roku 1817 sa stal úradníkom kolégia zahraničných vecí a v jeho službách pracoval na Kaukaze a v Perzii.

Od čias štúdií na univerzite sa priatelil s mnohými dekabristami, je pravdepodobné, že bol zasvätený do ich konšpirácií. Po porážke ich vzbury v decembri 1825 bol pol roka väznený a vypočúvaný, ale úradom sa nepodarilo mu niečo dokázať. Stotožňoval sa s myšlienkou odstránenia samoderžavií, no vzhľadom na jeho politický rozhľad si uvedomoval nepriaznivé vyhliadky a izolovanosť šľachtického revolucionizmu; nasvedčuje tomu aj jeho skeptický výrok o „stovke práporčíkov“, ktorí „chcú zmeniť celý štátny poriadok v Rusku.“

1829 zomrel v Teheráne ako splnomocnený minister a ruský veľvyslanec, bol ubitý davom búriacim sa proti rusko-perzskej mierovej zmluve z roku 1828.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Ako spisovateľ bol zásadným odporcom subjektivizmu, hlavne sentimentálnych a snových nálad. Oproti romantickej mnohoznačnosti sa usiloval o umenie myšlienkovo a výrazovo jasné a späté s živými národnými potrebami. Hovorí o tom už rané obdobie jeho tvorby, v ktorom (väčšinou v spolupráci s niektorým z priateľov) napísal, respektíve podľa francúzskych predlôh adaptoval niekoľko obsahovo nenáročných, avšak erudovaných veselohier.

V komediálnom pamflete Študent, ktorý napísal spolu s Kateninom, zosmiešňuje (hlavne v postave básnika Benevolského) epigónov Karamzinovej školy.

Socha Gribojedova v Moskve

Z vaudevillov Vlastná rodina alebo Vydatá nevesta a Predstieraná neversnosť pod povrchom vonkajšej situačnej komiky presvitá ironizácia typizácie prostredí a postáv.

Najvýznamnejším dielom je jeho komédia vo veršoch v štyroch dejstvách Útrapy z rozumu. Knižného vydania a prvej divadelnej inscenácie sa dočkala až počiatkom tridsiatych rokov (na javisku 1831 v Petrohrade, knižne v značne cenzúrou zdeformovanej podobe v roku 1833), avšak v kolujúcich odpisoch bola známa už od roku 1825, kedy ju Gribojedov po viac než trojročnej práci dokončil. Pôvodne sa mala volať Beda rozumu!, pretože ide skôr než o komickú záležitosť ide o tragédiu príliš bystrého rozumu a príliš ušľachtilého srdca uprostred hlúposti, o dosahovaní ľudskej a občianskej zrelosti. V hlavnom hrdinovi hry, aktívnom a osvietenom šľachtickom vzdelancovi, dekabristovi v duši, Čackom, Gribojedov vytvoril pozitívny ľudský typ na základe súdobého životného materiálu. V hlavnej zápletke, dvojjedinej hrdinovej zrážke so spiatočníckym okolím a s nadnesenou naivitou vlastných ilúzií, sa autorovi prostredníctvom ľudsky konkrétneho konfliktu podarilo zachytiť základnú kolíziu doby: proces, ktorým sa progresívny prúd vydeľoval z masy vtedajšej spoločnosti, t. j. zrod dekabrizmu.

Výberová bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • rok neznámy Rok 1812 (1812 год)
  • 1814 Mladomanželia (Молодые супруги (комедия в одном действии, в стихах)
  • 1817 Študent (Студент (комедия в трех действиях, написана сообща с П. А. Катениным)
  • 1817 Vlastná rodina alebo Vydatá nevesta (Своя семья, или замужняя невеста (отрывок из комедии)
  • 1818 Predstieraná nevinnosť (Притворная неверность (комедия в одном действии в стихах)
  • 1824 Útrapy z rozumu (Горе от ума (комедия в четырех действиях в стихах)
  • 1826 1827 Gruzínska noc (Грузинская ночь (отрывки из трагедии)
  • rok neznámy Rodamist a Zenobia (Родамист и Зенобия (план трагедии) (год не известен)

Bibiografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • PAROLEK, Radegast - HONZÍK, Jiří: Ruská klasická literatura. Svoboda, Praha: 1976. 629 s.
  • HONZÍK, Jiří: Dvě století ruské literatury. Torst, Praha: 2000. 426 s. ISBN 80-7215-104-5
  • KULEŠOV, Vasilij Ivanovič: Istorija russkoj literatury XIX veka. Vydavateľstvo МГУ, Moskva: 1997. 624 s. ISBN 5-211-03044-3

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]