Alexej Vasilievič Koľcov
| Alexej Vasilievič Koľcov | |
 ruský romantický básnik | |
| Narodenie | 15. október 1809 Voronež, Ruské impérium |
|---|---|
| Úmrtie | 10. november 1842 (33 rokov) Voronež, Ruské impérium |
| Odkazy | |
| Commons |  Alexej Vasilievič Koľcov |
Alexej Vasilievič Koľcov (rus. Алексе́й Васи́льевич Кольцо́в; * 15. október 1809, Voronež, Ruské impérium – † 10. november 1842, Voronež, Ruské impérium) bol ruský romantický básnik. Bol vedľa Lermontova najvýraznejšou básnickou osobnosťou 30. rokov 19. storočia.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Koľcov pochádzal z rodiny zámožného obchodníka s dobytkom vo Voroneži a ako najstarší syn mal prevziať po otcovi živnosť. Školu navštevoval len krátko, po dvoch rokoch jeho otec usúdil, že vzdelanie bude pre jeho budúce povolanie dostatočné. Koľcov si obzor rozširoval tak, že často sprevádzal otca na jeho pomerne ďalekých obchodných cestách. Na začiatku 30. rokov sa zoznámil s Nikolajom Vladimirovičom Stankevičom a prostredníctvom neho neskôr aj s Vissarionom Grigorievičom Belinským. Napriek ich naliehaniu, aby sa presťahoval do Petrohradu a venoval sa tam naplno literatúre, zostával vo Voroneži a zaoberal sa obchodom, v ktorom nenachádzal uspokojenie. Len pri občasných výletoch do Moskvy a Petrohradu sa utešoval rozhovormi so svojimi priaznivcami, medzi ktorých patril aj Alexander Sergejevič Puškin, Vladimir Fiodorovič Odojevskij. Pritom boli jeho vzťahy s rodinou krajne napäté. Na jednej strane preto, že odmietala jeho literárne snahy, na druhej pre nesúhlas rodiny s jeho milostným životom. Rozpory dospeli tak ďaleko, že básnikovu milovanú ženu, nevoľníčku, otec počas synovej neprítomnosti predal na juh Ruska, kde neskôr zomrela. Životné ťažkosti podlomili spisovateľovo zdravie natoľko, že predčasne, sotva tridsaťtriročný zomrel na tuberkulózu.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]
Prvú báseň napísal v roku 1825 ako šestnásťročný. Báseň sa volala Tri videnia (Три видения), ktorú však neskôr zničil. Koľcov spočiatku písal epigónske napodobeniny svojich obľúbených básnikov, hlavne Puškina, Dmitrijeva, Delviga. Svoj vlastný štýl začal nachádzať okolo roku 1830, kedy sa jeho meno prvýkrát objavilo v tlači. Puškin mu v časopise Literaturnaja gazeta uverejnil báseň Prsteň (Кольцо, 1830).
V roku 1835 mu vyšla jeho jediná zbierka, Básne Alexeja Koľcova (Стихотворения Алексея Кольцова). Poézia Koľcova sa vyznačovala mimoriadne vyvinutým citom pre špecifiká ruskej prírody. Príroda sa v jeho básňach nikdy neobjavuje izolovane, ale v pevnom vzťahu k človeku, ako každodenný spoluúčastník jeho existencie. Najvýraznejšie vystupuje príroda v jeho veršoch v súvislosti so všedným pracovným životom ruského vidieckeho človeka. Bol dobre oboznámený s konkrétnou situáciou ruskej dediny prvej polovice 19. storočia na základe vlastných skúseností a pozorovaní, zachytáva v poézii ťažké sociálne pomery, biedu, ponižujúci mocensko-politický útlak. Na rozdiel od šľachtickej sentimentálnej ľútostivej literatúry však zachytáva aj druhú stránku ruského bytia a myslenia: kladný vzťah k životu. Nenásilné splynutie s pozitívnymi zložkami životných postojov a psychológie prostého vidieckeho ľudu patrilo k hlavným prednostiam Koľcovovej poézie.
Obľuboval dve literárne formy:
- ruská pieseň (русская песня) – elegické básnické miniatúry
- duma (дума) – reflexívna lyrická báseň na filozofické podnety
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexej Vasilievič Koľcov
Bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- PAROLEK, Radegast - HONZÍK, Jiří: Ruská klasická literatura. Svoboda, Praha: 1976. 629 s.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Кольцов, Алексей Васильевич na ruskej Wikipédii.