Alkainetos z Leprea
Alkainetos (starogr. Ἀλκαίνετος – Alkainetos) bol dvojnásobný olympijský víťaz v boxe v 5. stor. pred Kr.[1][2][3]
Alkaineta, syna Theanta z élidskeho Leprea, korunovali v Olympii na 81. hrách v roku 456 pred Kr. olivovým vencom za víťazstvo v boxe medzi dorastencami[1][3] a neskôr na 84. hrách v roku 444 pred Kr. za víťazstvo v boxe mužov.[1][3] Za tieto víťazstvá sa Alkainetovi dostalo veľkej pocty, keď mu v olympijskej Altide postavili sochu. Túto sochu si ešte v druhom storočí mohol prezrieť cestovateľ a spisovateľ Pausanias, ktorý zaznamenal: „Rovnako leprejský Alkainetos, syn Theantov, a jeho synovia získali olympijské víťazstvá. Sám Alkainetos zvíťazil v pästnom zápase medzi mužmi a ešte predtým medzi chlapcami. Hellanikovi, synovi Alkaineta, sa podarilo, že bol za pästný zápas vyhlásený víťazom chlapcov počas osemdesiatej deviatej olympiády (424 pred Kr.), Theantovi pri nasledujúcich (420 pred Kr.). Aj oni všetci majú v Olympii sochy."[3]
Víťazstvo olympionika Alkaineta na 81. olympijských hrách je zaznamenané aj na papyruse (P. Oxy. 222) objaveného v roku 1897 britskými archeológmi Bernardom Grenfellom a Arthurom Huntom na egyptskom nálezisku v Oxyrhynchu. Predná strana tohto papyrusu uvádza zoznam olympijských víťazov zo 75. do 78. a od 81. do 83. olympijských hier.[4] Alkainetos je na tomto značne poškodenom papyruse uvedený v trinástom riadku vpravo. Posledné štyri písmená jeho mena a názov jeho domovskej krajiny na papyruse chýbajú (Ἀλκαίν[ετος]... - Alkain[etos]...).[2]
V Olympii sa box (pygmé) zaviedol na 23. hrách v roku 688 pred Kr. a box dorastencov (pygmé paidón) na 41. hrách v roku 616 pred Kr.[5][6][7]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Ole Thomsen, Classica Et Mediaevalia, str. 84
- ↑ a b Oxyrhynský papyrus 222, Alkainetos, 13. riadok
- ↑ a b c d Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 445.
- ↑ Bernard Pyne Grenfell, Arthur Surridge Hunt: Oxyrhynchus Papyri. Bd. II. Egypt Exploration Society, London 1898, S. 85 – 95.[1]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 378.
- ↑ Eusebios, Kronika 2,193.[2]
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 246-247.