Alkaptonúria
| Alkaptonúria | |
 Pigmentácia tváre pri alkaptonúrii | |
| Klasifikácia | |
|---|---|
| MKCH-10 | E70.2 (odkaz) |
| Klinický obraz | |
| Príčina | mutácia na géne pre enzým homogéntizát-1,2-dioxidáza [1] |
| Postihnutý systém | viaceré telové systémy |
| Štatistické údaje – všeobecne[1] [2] | |
| Prevalencia | 1:100 000 - 1:1 000 000 (na Slovensku 1:19 000) |
 Pozri aj Medicínsky portál | |
Alkaptonúria (skrátene aj AU [1] alebo AKU[1][3], prenesene aj „choroba čiernych kostí“[3][4]) je dedičné ochorenie, spôsobené rôznymi defektami na géne GHO (gén kódujúci enzým homogéntizát-1,2-dioxidáza) a z toho vyplývajúcimi poruchami metabolizmu tyrozínu. Prejavuje sa ukladaním kyseliny homogentizovej a jej oxidačného polyméru (tzv. alkapton – odtiaľ názov ochorenia) do spojivových tkanív tela, čo spôsobuje ich čierne sfarbenie – ochronóza. Vo svetovej populácii sa vyskytuje s prevalenciou 1:100 000 – 1:1 000 000, no na Slovensku a v Dominikánskej republike má najvyššiu prevalenciu na svete, odhadovanú až na 1:19 000.
Príčina ochorenia
[upraviť | upraviť zdroj]
Ochorenie je dedičné a dedí sa autozómovo recesívnym typom dedičnosti. Príčinou je niektorá z mutácií na géne GHO, ktorý sa nachádza na proximálnom úseku dlhého ramena chromozómu 3 (3q13) a kóduje enzým homogéntizát-1,2-dioxidáza. Tento gén má dĺžku 55 kb a skladá sa zo 14 exónov a 13 intrónov. Mutácie spôsobujúce alkaptonúriu môžu byť rôzne, u slovenských rodín sa pozorovalo 10 rôznych typov mutácií, z toho najviac substitúcií a delécií.[1]
V dôsledku chýbania enzýmu homogéntizát-1,2-dioxidáza sa v spojivových tkanivách hromadí kyselina homogentizová a jej oxidačný polymér (alkapton). Tie vznikajú ako medziprodukt rozkladu tyrozínu a fenylalanínu v tele.[1]
Symptómy
[upraviť | upraviť zdroj]Do dosiahnutia 20. až 30. roku života sa ochorenie prejavuje len málo symptómami, z nich najvýraznejším je tmavý moč a tmavé sfarbenie ušnej chrupavky a ušníc (tieto dva znaky slúžia aj na skorú diagnostiku[5]). Od 40. roku života sa symptómy postupne zhoršujú, najčastejšie prejavy sú obličkové kamene, problémy s pohybovým ústrojenstvom (hlavne zaťažené kĺby a progresívne sa zhoršujúca kyfóza alebo skolióza), ktoré postupne môžu prejsť až ku celkovej invalidite (ochronotická artropatia). Sú známe aj problémy so srdcom, oslabenie šliach, osteopénia, prostatové kamene[1][6] Ochorenie nespôsobuje mentálnu retardáciu a neovplyvňuje ani dĺžku života.[1]
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Na svete sa toto ochorenie vyskytuje s neznámou prevalenciou, no odhaduje sa medzi 1:100 000 a 1:1 000 000. Regióny s vyšším výskytom ochorenia sú napríklad Wales (1:44 800[7]), Dominikánska republika[2] a Slovensko (1:19 000[2]). Na Slovensku nesie prvenstvo región Kysuce, nakoľko v hornatých oblastiach sa komunity často izolovali a dochádzalo k príbuzenským manželstvám, pri ktorých sa frekvencia defektných alel v populácii zvyšuje.[4]
Liečba
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnosti sa alkaptonurikom poskytuje najmä paliatívna starostlivosť (zmiernenie bolestí), no zvažuje sa použitie niektorých liečiv (nitizinón).[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h SRŠEŇ, Štefan. Základy klinickej genetiky a jej molekulárna podstata. štvrté. vyd. Martin : OSVETA, 2005. ISBN 80-8063-185-9. Kapitola IV - 1.3.1.1, s. 150.
- ↑ a b c ZAŤKOVÁ, Andrea. An update on molecular genetics of Alkaptonuria (AKU). Journal of inherited metabolical disease, 2011, roč. 34, čís. 6, s. 1127-1136. Dostupné online [cit. 2021-02-17]. ISSN 1573-2665.
- ↑ a b O alkaptonúrii na portáli lekar.sk Dostupné online
- ↑ a b c IMRICH, Richard. Skúša sa liek na chorobu čiernych kostí [online]. NCP VaT, 1/2015, [cit. 2020-02-17]. Dostupné online.
- ↑ SRŠEŇ, Štefan. Dark pigmentation of ear cerumen in alkaptonuria. The Lancet, 1978, roč. 312, čís. 8089, s. 577. Dostupné online [cit. 2021-02-17]. ISSN 0140-6736. [nefunkčný odkaz]
- ↑ RANGANATH, Lakshminarayan; GALLAGHER, James. Recent advances in management of alkaptonuria (invited review; best practice article). Journal of Clinical Pathology, 2013, roč. 66, čís. 5, s. 367-373. Dostupné online [cit. 2021-02-17]. ISSN 1472-4146. [nefunkčný odkaz]
- ↑ HARPER, PS. ...and in Wales. The Lancet, 1978, roč. 312, čís. 8089, s. 576-577. Dostupné online [cit. 2021-02-17]. ISSN 0140-6736. [nefunkčný odkaz]
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ROVENSKÝ, Jozef, a kol. Alkaptonúria a ochronóza. 2. preprac. a dopl. vyd. Bratislava : Slovak Academic Press, 2011. 117 s. ISBN 978-80-8095-064-4.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alkaptonúria
